Rok 1968: Dubčekove skoky do vody na kúpalisku obleteli celý svet
V slnečnú júnovú nedeľu 16. júna 1968 vznikla legendárna fotografia Alexandra Dubčeka ako na kúpalisku v Santovke skáče s mladými ľuďmi zo skokanskej veže.
Časy, keď mohol ľud komunistických funkcionárov vidieť buď na tribúne, alebo na lavici obžalovaných, prípadne na šibenici, sa príchodom Alexandra Dubčeka skončili. Bol to človek z mäsa a kostí. Práve tým si získal nesmiernu popularitu ako prvý a aj posledný najvyšší stranícky predstaviteľ v histórii.
Chvíľu, keď bol prvý tajomník Komunistickej strany Československa na výslní, zachytil aj fotoreportér Ľudovít Füle. Na výslní v prenesenom i doslovnom zmysle slova, pretože Alexander Dubček sa v nedeľu 16. júna 1968 išiel okúpať na kúpalisko v Santovke. Práve tu vznikli legendárne fotografie jedného z najmocnejších mužov krajiny v plavkách, ako sa rozpráva s inými návštevníkmi kúpaliska, a tiež, ako nebojácne a ukážkovo skáče do bazéna zo skokanského mostíka.
Vtedajšia tlač zábery komentovala slovami: "Slnečná júnová nedeľa prilákala na kúpalisko v Santovke neďaleko Levíc stovky výletníkov. Zvyčajný nedeľný obraz kúpaliska sa náhle zmenil. Pozornosť výletníkov sa sústredila na skokanský mostík pri veľkom bazéne. Totiž na kúpalisku spoznali prvého tajomníka ÚV KSS Alexandra Dubčeka, ktorý sem nečakane prišiel. S mladými odvážlivcami si zaskákal súdruh Dubček zo skokanského mostíka."
Na nezvyčajnú nedeľu si spomína syn autora fotografií Ľudovíta Füleho, známy slovenský publicista Ján Füle, ktorý mal v tom čase päť rokov.
"Otec bol vedúcim pobočky ČTK v Banskej Bystrici. Vedel fotiť a vyrastal v Nových Zámkoch, takže vedel aj po maďarsky. Preto ho poslali na slávnosti Csemadoku do Želiezoviec. Keďže bol víkend, zobral aj rodinu a cestou sme sa išli okúpať na Santovku. Tam stretol Alexandra Dubčeka, ktorý išiel na tie isté slávnosti a tiež sa prišiel okúpať. Taká bola doba," povedal Ján Füle pre TASR.
Samozrejme, o snímkach kolovali povesti, napríklad, že vznikli na Dubčekovu objednávku, že boli inscenované. Nebola to však pravda. „Už som o okolnostiach vzniku fotky počul mnoho legiend, od objednávky až po to, že ich otcovi kráľovsky zaplatili. Dostal 500 korún československých, ale zábery uverejnili médiá po celom svete. Snímka vznikla úplnou náhodou, otec mal len fotoaparát Praktisix vyrábaný v NDR, formát 6 x 6. Ak by fotografia vznikla na objednávku, určite by bol prišiel profesionálny fotograf z Bratislavy. Oni mali vtedy Hasselblady, švédske fotoaparáty, ktoré napríklad používali kozmonauti NASA na Mesiaci. Otec fotil na film ORWO, tiež z NDR. Vyčítal si, že nestihol prehodiť čas, fotil na 125/s, no mal dať radšej 250/s. Preto je fotka, na ktorej Dubček skáče, jemne rozmazaná," vysvetlil Ján Füle.
Na jednom zo záberov sa Dubček rozpráva s chlapcom na deke a ponúka mu jahody. Dieťaťom na fotke bol fotografov syn. „Áno na tej fotke som ja, mal som päť rokov. Keď Alexander Dubček oslavoval na Bratislavskom hrade sedemdesiatku, tak som si dal fotku od neho podpísať a on zasa nechal pozdravovať otca," dodal publicista Ján Füle.
Slnečnú nedeľu v Santovke si Alexander Dubček užíval len krátko predtým, než éru Pražskej jari nemilosrdne ukončili sovietske tanky. Do 21. augusta 1968 ostávali iba dva mesiace a jeden týždeň. Rovnako krátky bol vzletný okamih Alexandra Dubčeka aj po jeho návrate do politiky v Novembri 1989. Politikom v slobodnej krajine bol necelé tri roky, keďže práve toľko času mu ostávalo do chvíle, keď jeho život vyhasol v dôsledku autonehody.
