Posledný verejný míting Demokratickej strany pred zmenou režimu

     Demokratická strana združovala slovenských evanjelikov a stúpencov obnovy predmníchovského Československa. Neskompromitovaní katolíci (napríklad členstvom v HSĽS) sa ku nim pridali v marci 1946 po uzatvorení Aprílovej dohody, ktorá určovala spoločný postup vo voľbách.

Komunisti alebo demokrati?

     Keďže v Čechách zvíťazili vo voľbách komunisti, získali 40 % hlasov, vznikol nepomer v zložení celoštátnych a slovenských ústredných orgánov. Predsedom Slovenskej národnej rady sa stal  Dr. Jozef Lettrich, ktorý bol zároveň predsedom DS. Predsedom Zboru povereníkov bol komunista Dr. Gustáv Husák, napriek tomu, že väčšinu povereníctiev získali demokrati.

Moc v rukách demokratov

    Po vojne mala zákonodarnú moc na Slovensku SNR, Zbor povereníkov zodpovedal iba za oblasť zahraničných vecí, zahraničného obchodu a národnej obrany. Zbor povereníkov sa zodpovedal vláde ČSR. Na jar 1946 prešli niektoré kompetencie SNR pod správu prezidenta ČSR E. Beneša.

Ďalšie okliešťovanie právomocí

     Okliešťovanie kompetencií SNR nastalo po májových voľbách 1946, kedy sa KSS stala stúpencom pražského centralizmu. Po podpise tretej Pražskej dohody (jún 1946) musela SNR predkladať návrhy nariadení vláde a bez jej súhlasu nemohli byť prerokovávané v SNR. Zbor povereníkov bol zodpovedný centrálnej vláde ČSR.

     Na jar 1947 začala KSS vyvíjať tlak na oslabenie politického vplyvu DS. Poslúžil im k tomu aj proces s Jozef Tisom. DS sľúbila predstaviteľom katolíkov, že bývalý prezident nebude popravený. Národný súd však 15. apríla 1947 vyniesol nad Dr. Tisom rozsudok smrti, ktorý bol 18. apríla vykonaný. Katolícke krídlo DS bolo nespokojné, ale strana sa nerozpadla.

Marshallov plán zakázal ČSR Stalin

     Na jeseň sa chcela čs. vláda zúčastniť parížskej konferencie o Marshallovom pláne, ktorý prerokovával podporu zničeným európskym krajinám. Po intervencii J. V. Stalina vláda svoje rozhodnutie zmenila a ČSR sa dostalo pod vplyv Sovietskeho zväzu.

Štátna bezpečnosť zasahuje

     Štátna bezpečnosť začala zhromažďovať kompromitujúce materiály na vedúcich predstaviteľov DS. V septembri 1947 informovalo Povereníctvo vnútra o pripravovanom protištátnom sprisahaní na Slovensku, ktoré mala organizovať DS s emigrovananými členmi HSĽS s cieľom vyhlásiť Slovenský štát a spáchať atentát na prezidenta E. Beneša. Postupne sa kriminalizovali všetci vedúci funkcionári DS.

Ľud žiada demisiu

     Dňa 30. októbra 1947 sa v Bratislave zišiel zjazd závodných a zamestnaneckých rád, ktorý žiadal demisiu Zboru povereníkov. Predseda ZP Dr. Gustáv Husák a štyria povereníci za KSS odstúpili, takisto aj nestraník Mikuláš Fejerčík, ktorý bol povereníkom vnútra. Následne 31. októbra zasadal Národný front, na ktorom sa nezúčastnili predstavitelia DS. Na ňom poverili G. Husáka, aby začal rokovať o zostavení nového ZP.

     Po generálnom štrajku zasadal v dňoch 17. a 18. novembra 1947 Národný front. DS podľahla tlaku komunistov a vzdala sa niekoľkých postov. Po vymenovaní nového Zboru povereníkov v ňom mala namiesto dovtedajších deväť iba šesť členov.

"Spiatočnícke" myšlienky

     Vo februári 1948 obvinil Klement Gottwald občianske strany zo spiatočníctva. Po celej republike sa konali demonštrácie a politická situácia bola neudržateľná. Dňa 25. februára prijal prezident Beneš demisiu občianskych strán a vymenoval vládu podľa návrhu K. Gottwalda. Na Slovensku využil túto situáciu aj predseda Zboru povereníkov G. Husák. Predstaviteľov DS zo Zboru povereníkov vylúčil. Dňa 26. februára podal demisiu predseda SNR J. Lettrich a začala sa písať nová kapitola dejín Slovenska.