Rok 1974: Pokračuje obnova hradu Devín

     Devínsky hrad patrí k najstarším historicky doloženým hradným objektom na Slovensku. Od dávnych čias symbolizoval slovanskú minulosť a národnú hrdosť Slovákov, pretože spájal v sebe tradície Veľkej Moravy a cyrilo-metodskej misie. Pamätným sa stal výlet štúrovcov na Devín v apríli 1836, kde prisahali svoju vernosť národu.

     V snahe demonštrovať maďarskú dominantnosť dala uhorská vláda v roku 1896 na hradnom brale postaviť pomník arpádovského bojovníka. Kvôli tomuto 22 metrov vysokému pomníku bola zničená značná časť zvyškov horného hradu. Tri roky po skončení prvej svetovej vojny bol monument v januári 1921 vyhodený do vzduchu.

     Koncom októbra 1932 sa stali hradné ruiny majetkom československého štátu. S ich záchranou sa začalo až po druhej svetovej vojne. Na jar 1950 sa zišla odborná komisia Štátneho archeologického ústavu v Martine, aby preskúmala možnosť obnovenia archeologických výskumov na hrade. Na ich čele stál akademik Ján Dekan. Vo februári 1961 bol Devín ako slovanské hradisko vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1967 padlo prvé rozhodnutie o konzervácii hradných objektov, aby sa zachránila aspoň časť hradných zrúcaním a hrad mohol byť postupne sprístupnený verejnosti.

     "S rekonštrukčnými prácami začali v júni 1973, odkedy je hrad pre verejnosť uzatvorený. Záchranu národnej kultúrnej pamiatky hradu Devín uskutočňujú bratislavský Pamiatkostav a Mestské múzeum v Bratislave.

     Okrem prípravných prác venovali hlavnú pozornosť konzervovaniu severozápadnej časti hradieb, ktoré boli už značne zvetralé. V tomto roku prestavajú na hrade 1 milión 500 tisíc korún. Momentálne pracujú na konzervovaní Garayovho paláca, Sijovovej priekopy a Citadelly. Jednou z najťažších prác bude doplňovanie muriva na hradbách, pretože na nerovnom teréne budú musieť postaviť lešenie až do výšky 20 - 30 metrov", píše sa v archívnej správe TASR.