Rok 1949:Otvára sa tunel, Slovanská cesta i botanická záhrada

     Tunel pod bratislavským hradom sa po prvýkrát objavil v návrhu medzinárodnej verejnej súťaže v roku 1929. Vypísalo ju mesto, ktoré takto chcelo získať základný regulačný plán a železničné riešenie pre Bratislavu a okolité obce.

     S výstavbou sa začalo na jeseň v roku 1943. Malo ísť o 795 metrov dlhý tunel, výška investície sa odhadovala na 43 miliónov Korún slovenských.

     Tunel bol prerazený 28. apríla 1944. Počas bombardovania Bratislavy bol využitý ako protiletecký kryt. Po skončení druhej svetovej vojny sa práce na jeho dokončení rozbiehali len veľmi pomaly. Koncom roka odviezla zo staveniska Červená armáda značnú časť štrku a piesku na stavbu Štefánikovho mosta cez Dunaj, ktorý zničila nemecká armáda.

     Stavebné práce sa obnovili až v lete 1946, keď Zbor povereníkov vyriešil otázku financovania stavby. Štát sa na ňom podieľal 80 % a mesto Bratislava 20 %.

     Termín odovzdania stavby bol stanovený na 4. júla 1949, keď sa na Devíne konali V. oslavy Slovanského dňa. Na hradnom amfiteátri sa očakávali desiatky tisíc návštevníkov, vrátane najvyšších predstaviteľov štátu. K tomuto dňu mala byť popri tuneli ukončená aj výstavba Slovanskej cesty, ktorá spájala Karlovu Ves s Devínom a napájala sa na novú Karloveskú cestu, na ktorú ústil východ z tunela. Tá bola nakoniec odovzdaná v predstihu 1. júla.

     Slovanská cesta bola vybudovaná v dĺžke 6,2 km, mala betónovú vozovku a z časti bola uvalcovaná.  Na jej výstavbe popri stavebných robotníkoch pomáhali aj dobrovoľné pracovné brigády z radov obyvateľstva a študentov.

     Aby boli práce načas ukončené, prevzalo na seba zodpovednosť Povereníctvo techniky. Dňa 4. júla tak bola pod slavobránami, ktoré sa nachádzali pred portálmi tunela s veľkou slávou sprevádzkovaná Karloveská a Slovanská cesta do Devína, tunel a vládna delegácia zavítala aj do neďalekej botanickej záhrady.