Rok 1949: Slávnostné otvorenie Trate mládeže

     „V nedeľu 30. októbra bolo na Trati mládeže mimoriadne rušno. Prišli sem tisícky brigádnikov, ktorí sa zúčastnili budovania tohto veľkého diela - stavby Trate mládeže. Prišli i zástupcovia vlády, verejného a politického života, aby spoločne slávnostne otvorili dokončené dielo a odovzdali Trať mládeže do prevádzky“, uvádza sa v archívnej správe TASR.

Dôležité stavby mládeže

     Pri spriemyselňovaní Slovenska a plnení úloh prvej päťročnice mali veľký význam stavby mládeže. Prvou bola práve Trať mládeže z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice. Železnica tu už existovala, pôvodne slúžila pre potreby štiavnických baní. Dňa 6. októbra 1943 za vojnovej Slovenskej republiky začali budovať novú trať nahrádzajúcu úzkokoľajku s vozňami ťahanými legendárnou "Ančou". Stavebné práce sa však dokončiť nepodarilo - prerušilo ich Slovenské národné povstanie a nemecká okupácia.
        

Zrod Trate mládeže

     V povojnovom období napredovala stavba len veľmi pomaly. Ústredný Zväz slovenskej mládeže v roku 1947 navrhol, že trať dokončia mládežníci a táto rozsiahla brigádnická akcia dostala názov Trať mládeže.

Osemnásť mesiacov driny

     Povojnová stavba Trate mládeže sa oficiálne začala 5. apríla 1948. Trať je typická horská železnica. Stavali ju v zložitých terénnych podmienkach, bolo potrebné vybudovať 49 železničných a 32 cestných objektov. Trať dlhá 20,3 km prekonáva výškový rozdiel 266 metrov. Na uvedenom úseku museli vybudovať 1200 m dlhý tunel, dva mosty, tri viadukty, železničné stanice v Kozelníku, Banskej Belej, Banskej Štiavnici a zastávku v Banskom Studenci. Stavba trate bola ukončená 28. októbra 1949 a o dva dni neskôr, 30. októbra toho roku, ju slávnostne otvorili.

Lúčnica - "dieťa" Trate mládeže

     Na výstavbe železničnej Trate mládeže sa zúčastnilo v rokoch 1948 až 1949 viac ako 47.000 brigádnikov, z toho okolo 1600 mladých ľudí bolo zo zahraničia, najmä z Bulharska, Poľska a Francúzska. Pri stavbe Trate mládeže sa zrodil aj slovenský folklórny súbor Lúčnica. V roku 1949 nakrútil o tejto unikátnej stavbe režisér Vladimír Bahna celovečerný agitačný dokument s názvom Oceľová cesta.  

     Najväčší rozmach stavieb mládeže bol v rokoch 1950 - 1951, keď na nich pracovalo vyše 50.000 brigádnikov. Trať družby sa začala stavať v roku 1949, v roku 1950 Priehrada mládeže pri Púchove. Komunistický režim podporoval a propagoval tieto stavby, lebo mali dokazovať budovateľské nadšenie a oddanosť mladých ľudí veci socializmu a zároveň poslúžili ako nástroj ich ovplyvňovania.