Sekcia

Veľkonočný pondelok – očakávaný deň malých i veľkých kúpačov

Jedným z najstarších zvykov, ktorý pretrval do dnešných čias, je veľkonočná oblievačka. Tradičnú oblievačku, so všetkým čo k nej patrí, zažijú každoročne dievčence z mnohých rázovitých dedín.

 

     V Liptovskej Tepličke (okres Poprad) sa pred Veľkonočným pondelkom schádzajú mládenci, aby si pripravili taktický plán, ako a ktoré dievčatá vyoblievajú. Dievčatá sa usilujú schovať, ale vždy neúspešne.

Na Veľkonočný pondelok vedú v Tepličke všetky cesty do potoka. Foto: archív TASR, autor S. Písecký/10. apríla 1984
Na Veľkonočný pondelok vedú v Tepličke všetky cesty do potoka. Foto: archív TASR, autor S. Písecký/10. apríla 1984
Popoludní, do slávnostných krojov vyobliekaní chlapci spolu s harmonikárom, sú už podstatne vítanejší hostia. Ešte krajšie vyobliekané dievčence ich spolu s rodičmi vítajú a obdarúvajú výslužkou. Foto: archív TASR, autor S. Písecký/10. apríla 1984

    

      Na veži evanjelického kostola vyzváňal zvon, keď sa v uliciach Važca objavili prví oblievači, malí chlapci. Smelo odpovedali na otázku, ku komu idú na oblievačku a ako budú oblievať: parfémom. Už táto strohá odpoveď dala tušiť, že moderný svet zvíťazil aj v tejto rázovitej slovenskej obci, o čom sme sa presvedčili neskôr takmer na každom kroku.

     Pravda, najhlbšie korene ľudových zvykov zostali ešte neporušené. Aj keď vidno na mládencoch miesto pekných važeckých krojov moderné nepremokavé "duklaplášte", predsa oblievačka zostala len oblievačkou.

Do rodiny Bartkových, v ktorej dorastá v šumnú devu mladá Žofka, prišli mládenci. Chcela sa najprv skryť, no na odpoveď matky, že dcéra nie je doma, mládenci smelo odvetili: „Darmo sa skrýva, to je márne, čo ju priam pod zemou nájdeme.“ A našli ju, vytiahli von a podľa zvyku s hrnčekmi vody v rukách takto ju ponúkali. „Na, Žofka, umy sa!“ Foto: archív TASR, autor M. Vojtek/17. mája 1957
Za dobrú oblievačku ponúkli v dome u Bartkových oblievačov chutnou ”šoudrou”, ako vo Važci šunku volajú. Na bohato prestretom stole je množstvo zákuskov. Chlapci si na rozlúčku spolu s dievkou vypili. Pravda, nie hriateho, aké dospelejší pijú, ale iba babského - sladkého likéru. Foto: archív TASR, autor M. Vojtek/17. mája 1957
Keď sa ozvalo vyzváňanie z veže malého katolíckeho kostolíka, bolo už na uliciach Važca živo. Z vŕškov, z horného i dolného konca ozývalo sa prenikavé júúúúúj. To skríkla nejedna dievka pod studenou sprchou veľkonočnej oblievačky. Keď prichytia mládenci dievča na ulici, vždy sa nájde trochu vody, aby ju poliali. Foto: archív TASR, autor M. Vojtek/17. mája 1957

    

     Z veľkonočnej oblievačky sa tešia predovšetkým deti. I chlapci a dievčatá z materskej školy vo Svätom Jure sa dlho tešili na túto chvíľu. Chlapci plietli korbáče, dievčatká zase pripravovali maľované vajíčka. Na šibačku sa i vycifrovali do pekných slovenských krojov.

Chvíľu veľkonočnej šibačky dlho očakával i malý Vladko Púčik. Na obrázku sa chystá vyšibať svoje spolužiačky. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/27. marca 1959
„Bi, koľko len chceš, veď to nebolí“, vraví Ľubka Kocmundová zo svätojurskej materskej škôlky malému oblievačovi Dušanovi Janíčkovi. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/27. marca 1959

    

      Veľkonočný pondelok bol štedrý na vodu aj pre zahraničných hostí a domácich rekreantov v medzinárodnom stredisku v Hornom Smokovci. V den šibačky tu boli chlapci a dievčatá z NDR, NSR, Švédska a 50-členná skupina poľnohospodárskej mládeže z celej republiky.

Veľkonočný pondelok v medzinárodnom stredisku Horný Smokovec. Foto: archív TASR, autor G. Bodnár/28. marca 1967
Veľkonočný pondelok v medzinárodnom stredisku Horný Smokovec. Foto: archív TASR, autor G. Bodnár/28. marca 1967