Vianoce v znamení ľudových tradícií a remesiel

     Ľudová umelecká tvorivosť je jedným z najcennejších kultúrnych odkazov predošlej generácie nášho národa, dôkazom umeleckých schopností a tvorivého nadania nášho ľudu. Okrem kultúrnych hodnôt predstavuje nemalý hospodársky prínos a je významným prostriedkom štátnej propagácie v zahraničí.

     V Banskobystrickom kraji je zaregistrovaných 175 ľudových výrobcov, ktorí sa zaoberajú prácou pri zhotovovaní predmetov ľudovej umeleckej výroby - výšiviek, majoliky a rezbárstvom. Najmä v obciach Zvolenská Slatina, Detva, Malachov, Dačov Lom, Očová, Horný Badín a Heľpa má ľudová umelecká tvorivosť veľmi starú a bohatú tradíciu.

     Jednou z úspešných ľudových umelkýň, ktorej výrobky sú známe aj v zahraničí, je 58-ročná Margita Valková z Očovej, okres Zvolen, ktorá sa už od svojich desiatich rokov zaoberá vyšívaním.

     Jedným zo stredísk ľudovej umeleckej výroby je aj Detva. Odtiaľto na náš i zahraničný trh prichádzajú okrem iného nádherné výšivky, robené tzv. krivou ihlou. Do dvadsať žien vyhotovuje tieto výšivky pre výrobné družstvo Vzor vo Zvolene. Ročne ich vyrobia v hodnote 300 tisíc korún.

     Hedviga Hupková zo Serede pracuje už vyše 25 rokov ako ľudová výrobkyňa pre ÚĽUV v Bratislave. Jemnými prstami vyčarí z jednoduchého materiálu krehkú krásu slamených výrobkov. Sú to aj ozdoby na vianočný stromček a rozličné figúrky. Šikovné ruky tejto ľudovej umelkyne zachovávajú ľudové tradície našich predkov. Ich krásu a precítenosť s akou sú robené obdivujú aj vo svete: Švédsku, Rakúsku, Francúzsku, Kanade, NDR, na Bahamských ostrovoch a inde.

     Na žiadnom vianočnom stromčeku by nemal chýbať zvonček. V Šamoríne ich vyrába už 10 rokov ľudový umelec, 33-ročný zvonkár Jozef Borároš. Napriek tomu, že toto remeslo už u nás vymiera, pán Borároš sa rozhodol zasvätiť mu svoj život. Všetko čo má vo svojej majstrovskej dielni, si zriadil sám.

     Už viac ako 300 rokov sa v Španej Doline, starej baníckej dedine na strednom Horehroní, zachováva tradičná výroba čipiek, ktoré sa používajú najmä na kroje, šaty, golieriky, prikrývky, obrúsky, ale aj ako bytové doplnky a podobne.

     Túto tradíciu oživuje v súčasnosti aj miestna organizácia československého zväzu žien, ktorá sa snaží vzbudiť najmä záujem mladých o túto tradičnú výrobu. Miestne ženy zhotovujú čipky pre výrobné družstvo Vzor vo Zvolene.

     Aj keď čipkárky ročne navrhnú okolo 50 nových vzorov, zachovávajú tradičný motív kvetov a listov. Čipky zo Španej Doliny sú známe nielen v ČSSR, ale ich krásu mohli obdivovať aj návštevníci svetových výstav v Montreale, Paríži, Bruseli, Tokiu a inde vo svete.

     Debnárstvo - výroba drevených nádob, hlavne sudov a kadí, patrilo na Slovensku k najstarším z početných remesiel. Do konca 18. storočia vzniklo na našom úžemí 39 debnárskych cechov, najstarší v Prešove so štatútom z roku 1475. Jeho rozvoj priamo závisel v niektorých oblastiach od rozvoja vinohradníctva a pestovania kapusty. Ešte v roku 1910 pracovalo v slovenských župách 1470 debnárov. Keďže ide o výhradne ručnú výrobu z dubového dreva štiepaním a kresaním (pílené dyhy sa lámu a podstatne rýchlejšie hnijú), v procese industrializácie nahradzujú drevené sudy a kade výrobky z umelých hmôt a kameniny.

     Ojedinelým majstrom debnárom na Slovensku je Andrej Vysokay z Kuzmíc, okres Trebišov. Tomuto remeslu sa vyučil v roku 1937 v Ruskove. Debnársku živnosť vykonával do roku 1953, potom budoval Trať družby, neskôr pracoval ako tesár v Železničnom staviteľstve. Po celý čas však nezavesil svoje remeslo na klinec a dodnes vyrába, teraz už ako dôchodca, sudy na víno a kapustu vo svojej domácej dielni.

     Jeho dubové sudy od 12 do 700 l veľké a kade (najväčšia má 2000 l) majú výbornú povesť v širokom okolí. Zákazníci o ne sa hlásia aj z Moravy, niekoľko jeho sudov je až pri maďarskom Balatone. O veľkom záujme o dubové sudy, ktorých životnosť podľa spôsobu použitia je 50 až 200 rokov, svedčí aj tá skutočnosť, že majster Vysokay má už objednávky na celý rok dopredu.

     Okolo 50 najrozličnejších vzorov košíkov a ďalších výrobkov z vŕbového prútia dokáže upliesť košikársky majster Jozef Jaroš z Olešnej v okrese Čadca. Nadviazal tak na dávne tradície kysuckých košikárov, ktorí plietli predovšetkým úžitkové košíky potrebné ku každodennému životu.

     Jozef Jaroš rozšíril tento sortiment a po celý rok vyrába nielen úžitkové košíky na zber ovocia, rôzne podnosy a podobne, ale aj víkendové košíky, tzv. kmotrovské, dekoratívne prútené výrobky atď. Prácu tohto košikára poznajú široko-ďaleko a mohli sa s ňou oboznámiť aj návštevníci Paláca kultúry v Prahe, kde počas jeho slávnostného otvorenia svoje košikárske umenie predvádzal.

     Oddávna sa počas dlhých, zimných večerov rozliehal v dreveniciach Vernára, ležiaceho pod Kráľovou hoľou, tlmený klepot tkacích stavov. I keď sa obec za posledné desaťročia podstatne zmenila a väčšinu dreveníc nahradili murované domy, vzťah k ľudovému remeslu a ľudovým tradíciám u väčšiny obyvateľov pretrváva. Dôkazom toho sú i desiatky tkacích stavov, ktoré ani dnes počas dlhých večerov vo Vernári nezaháľajú.