Zachované tradície Vianoc
Prastará tradícia vianočných sviatkov a ľudové zvyky sa na Slovensku aj napriek rôznym okolnostiam zachovali. V rázovitej podtatranskej obci Ždiar počas Vianoc navštevovali chlapci s jasličkami a betlehemom ždiarske domácnosti.
Na Slovensku boli a zostali obce, v ktorých sa vianočné tradície striktne dodržiavajú. Patria medzi ne aj goralské obce Ždiar a Lendak.
Ľudia v Ždiari a Lendaku mali ťažký život na horách. Štedrovečerný stôl však musel byť bohatý. Bolo na ňom všetko, čo sa počas roka vypestovalo a čo priniesla úroda. V Ždiari sa objavuje ako typický zvyk „betlehemská hra“ o troch kráľoch. Deti chodia s malým bábkovým divadlom po domoch a hrajú divadelnú hru.
V Lendaku sa zachovali dva zvyky: chodenie s kozou a tzv. Džafkuline. Pri tej prvej deti chodili s imitáciou kozej hlavy na Štedrý deň po domoch a vinšovali. Dostávali za to koláče a iné jedlá. Džafkuline bola hra s bábkami, kde účinkovali aj ľudia, predstavovali príbeh narodenia Ježiša Krista. Aj s týmto predstavením sa chodilo od domu k domu.
Pre Goralov sú Vianoce najväčším pôstom, mäso mohli jesť až po polnočnej svätej omši. V prvý sviatok vianočný sa podľa tradícií nesmelo robiť nič, ani len zametať, ľudia boli doma. Jediné, čo mohol gazda urobiť, bolo nachovať dobytok. Na druhý sviatok vianočný sa už mohlo chodiť na návštevy a konali sa aj prvé zábavy.
