Železnú rudu zo Sovietskeho zväzu dopravia vlakom priamo do VSŽ
Pred 50 rokmi vtedajší predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky Jozef Lenárt slávnostným prestrihnutím pásky na stanici v Maťovciach oficiálne odštartoval prevádzku širokorozchodnej trate.
Z ukrajinského Užhorodu do Hanisky pri Košiciach bol 11.mája 1966 vypravený osobitný vlak s vládnou delegáciou. Vo vtedajšom Československu sa tak oficiálne začala prevádzka na 95-kilometrovom úseku širokorozchodnej železničnej trate. Tá slúžila predovšetkým na prepravu železnej rudy do vtedajších Východoslovenských železiarní (VSŽ) v Košiciach.
Rozchod koľají je definovaný ako vzdialenosť medzi vnútornými hranami hrán koľajníc v priamom úseku trate. Bežný rozchod koľajníc 1435 milimetrov malo v tom čase približne 60 percent krajín sveta vrátane vtedajšieho Československa.
Najviac tovaru sa však v tom čase k nám dovážalo z krajín Sovietskeho zväzu, kde bol vzdialenosť medzi jednotlivými koľajami 1524 milimetrov. Z európskych krajín používa široký rozchod (1668 mm) Španielsko a Portugalsko.
Po druhej svetovej vojne a predovšetkým po februárových udalostiach v roku 1948 sa v Československu dostávajú k moci komunisti Krajina sa začína silne orientovať na ekonomiku ZSSR. Táto skutočnosť podmienená politickými pomermi sa odrazila aj na zvýšenej výmene tovaru medzi oboma krajinami.
Zásadným problémom pri železničnej preprave bola rozdielnosť rozchodov, keďže trate na Podkarpatskej Rusi boli po začlenení tohto územia do ZSSR prebudované na rozchod 1524 mm.
Príslušné československé vládne orgány už krátko po 2.svetovej vojne rozhodli o výstavbe prekládkovej stanice Čierna nad Tisou, ktorá sa začala stavať v roku 1946. Tá síce výrazne zvýšila priepustnosť tohto hraničného priechodu, avšak na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia sa ukázalo, že výkon prekladiska sa už nedá zvyšovať.
Keďže sa rozhodlo o výstavbe Východoslovenských železiarní v Košiciach (dnes U.S. Steel Košice), bolo potrebné vyriešiť dopravu železnej rudy z územia ZSSR do východoslovenskej metropoly. Malo ísť o priame širokorozchodné napojenie, ktoré by viedlo z hranice až do areálu VSŽ. Trasa výstavby sa naplánovala z Užhorodu (dnes Ukrajina) – cez hraničnú stanicu Maťovce až do Hanisky pri Košiciach.
Na základe príslušných dohôd medzi Československou socialistickou republikou a ZSSR sa 16. marca 1964 začalo s výstavbou širokorozchodnej trate s celkovou dĺžkou 95 kilometrov, z toho 88 kilometrov malo viesť po našom území.
Trať bola budovaná podľa sovietskych noriem ako železničná trať II. kategórie pre rýchlosť 80 km/hod. s maximálnym stúpaním 17 promile cez Slanské vrchy. Pri stavbe museli premiestniť veľké množstvo zeminy a vybudovať niekoľko desiatok mostných objektov.
Skúšobná prevádzka novovybudovanej železnice spustili začiatkom mája 1966 a o niekoľko dní na to 11. mája bol z Užhorodu do Hanisky vypravený osobitný vlak s vládnou delegáciou. Oficiálne sa tak začala prevádzka širokorozchodnej trate na úseku Užhorod-Haniska. V ten istý deň prišiel po novovybudovanej železnici do VSŽ aj prvý vlak so železnou rudou.
Trať definitívne dokončili v decembri 1966. Náročnú stavbu vybudovali na vtedajšiu dobu prekvapujúco rýchlo. Táto skutočnosť sa podpísala pod kvalitu diela, pretože o niekoľko rokov po odovzdaní stavby museli prevádzkovatelia trate riešiť závažné problémy so zosuvmi. Sanácia trate si vtedy vyžiadala nemalé finančné prostriedky.
