Sekcia

Božena Slančíková-Timrava - prvá slovenská národná umelkyňa

Dňa 2. októbra 1867 sa v Polichne narodila národná umelkyňa, spisovateľka a dramatička Božena Slančíková - Timrava.

 

     Spisovateľka a dramatička Božena Slančíková-Timrava bola popredná predstaviteľka kritického realizmu. Medzi jej najznámejšie diela patria Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, Pomocník, Hrdinovia a i.

     Narodila sa v rodine evanjelického farára ako dvojča. Vyrastala v intelektuálnom, národne uvedomelom prostredí. V rodnom Polichne prežila takmer celý svoj život. Odmietala sa vydať a ani neskôr toto rozhodnutie neoľutovala. Živila sa sama, piekla celej dedine torty na svadby a krstiny, šila šaty a vyrábala klobúky. Mala povesť šikovnej a pracovitej ženy. Bola však uzavretá.

80-ročná spisovateľka Božena Slančíková - Timrava. Foto: archív TASR, autor L. Tarkoš/19. septembra 1947
80-ročná spisovateľka Božena Slančíková - Timrava. Foto: archív TASR, autor L. Tarkoš/19. septembra 1947

 

 

     B. Slančíková - Timrava začala písať ako dvadsaťročná, skôr zo žartu. Námety na svoju tvorbu čerpala z vidieckeho prostredia, v ktorom sa celý život pohybovala. Svoj pseudonym Timrava si zvolila podľa mena studničky s chladnou horskou vodou.

     Po smrti otca v roku 1909 žila Timrava u brata Bohuslava, farára v Ábelovej. Desať rokov tam pôsobila ako opatrovateľka v miestnej materskej škole. V polovici štyridsiatych rokov 20. storočia odišla k príbuzným do Lučenca. Tu zomrela 27. novembra 1951 vo veku 84 rokov. V roku 1947 dostala titul národná umelkyňa.

V piatok 30. novembra odprevadili vynikajúcu slovenskú spisovateľku, národnú umelkyňu, Boženu Slančíkovú - Timravu na jej poslednej ceste. Ku katafalku zosnulej, ktorý bol vystavený v budove ONV v Lučenci, prúdili po celé dva dni pracujúci z celého Novohradu, aby jej vzdali poslednú poctu. Záber z pohrebného sprievodu cestou na cintorín. Foto: archív TASR, autor I. Suja/30. novembra 1951
Štátny pohreb sa začal po cirkevných obradoch na Gottwaldovom námestí v Lučenci, kde ku katafalku, pokrytom štátnou zástavou, položili veľké množstvo vencov. Foto: archív TASR, autor I. Suja/30. novembra 1951