Sekcia

1965:Celá republika sleduje zatopený juh Slovenska

Dunajská povodeň z roku 1965 vytopila 46 obcí a mestá Komárno, Dunajská Streda a Kolárovo. Bez strechy nad hlavou sa ocitlo 60 tisíc ľudí. Začína sa organizovať pomoc pre južné Slovensko.

 

     Ako prvá povolila 15. júna 1965 hrádza pri Patinciach. Za pár hodín bola obec pod vodou, popoludní dosiahol živel ďalšiu obec Ižu. Voda zatopila široké okolie a z Komárna urobila ostrov.
      

     O dva dni, 17. júna 1965, dosiahla hladina Dunaja výšku 900 centimetrov a dvíhala sa ďalej. O pol jedenástej sa pod náporom vody roztrhla hrádza medzi Číčovom a Kľúčovcom. V tom čase bola výška hladiny Dunaja 915 cm a prietok 9224 m3/s.

     Ochranná hrádza pri Kolárove povolila 25. júna.

 

Evakuácia a príchod armády

     Pomoc postihnutým obyvateľom ponúkli aj príslušníci sovietskych jednotiek, prechodne umiestnených na maďarskom území. Prišli s obojživelnými vozidlami i so svojimi veliteľmi. Podobnú pomoc poskytli aj príslušníci maďarskej armády.

 

Evakuácia JRD a Štátnych majetkov 

     Z Čalova (dnes Veľký Meder) v okrese Dunajská Streda urýchlene vysťahovali všetok dobytok. Zo Štátneho majetku a veľkovýkrmne presídlili vyše 580 kusov dobytka do susednej obce Hraboňová, ktorej nehrozí nebezpečie. Odtiaľ za pomoci vojska a obyvateľov nakladajú dobytok na dopravné prostriedky a prepravujú ho do Topoľčianskeho okresu na JRD Koniarovce.

Z Čalova (Veľký Meder), ktoré je tiež jednou z postihnutých obcí, urýchlene vysťahovali všetok dobytok. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/22. júna 1965
Z osady Medeš prepravujú ošípané obojživelníkmi. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/22. júna 1965
Z Čalova (Veľký Meder), ktoré je tiež jednou z postihnutých obcí, urýchlene vysťahovali všetok dobytok. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/22. júna 1965
Po vyčerpávajúcej práci dobre padne vojakom kyslé mlieko. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš/22. júna 1965

 

Zbaliť kufre...smer Bratislava

     V noci z nedele na pondelok 21. júna sa začal vysokoškolský internát SNP v Horskom parku v Bratislave napĺnať novými obyvateľmi - evakuatmi s povodňou postihnutých obcí Žitného ostrova. Viac ako tisíc ľudí z Komárna, Zemianskej Olče, Opatovského Sokolca, Veľkých Kosíh, Zlatnej na Ostrove, Topoľníkov, Tône a ďalších obcí tu našlo svoj dočasný domov.

     V utorok 22. júna prišlo do Bratislavy ďalších 1500 obyvateľov Čalova (Veľký Meder), ktorí našli svoje útočisko na vysokoškolskom internáte na Bernolákovej ulici.

Evakuanti po príchode pri internáte na Bernolákovej ulici v Bratislave. Foto: archív TASR, autor A. Prakeš/22. júna 1965
Evakuanti po príchode na internáte na Bernolákovej ulici v Bratislave. Foto: archív TASR, autor A. Prakeš/22. júna 1965
Poslucháč 4. ročníka inžinierskej geológie Sahir Damirči z Iraku (vpravo) a poslucháč 1. ročníka medicíny Mohamed Abdulla z Jemenu rozdávajú malinovku evakuantom. Foto: archív TASR, autor A. Prakeš/22. júna 1965
1.200 ľudí z Komárna, Zemianskej Olče, Opatovského Sokolca, Veľkých Kosíh, Zlatnej na Ostrove, Topoľníkov, Tône a ďalších obcí našlo svoj dočasný domov na internáte v Horskom Parku v Bratislave. Foto: archív TASR, autor A. Prakeš/22. júna 1965
1.200 ľudí z Komárna, Zemianskej Olče, Opatovského Sokolca, Veľkých Kosíh, Zlatnej na Ostrove, Topoľníkov, Tône a ďalších obcí našlo svoj dočasný domov na internáte v Horskom Parku v Bratislave. Foto: archív TASR, autor A. Prakeš/22. júna 1965

 

     Pri evakuácii obyvateľstva z postihnutých oblastí sa venuje veľká pozornosť hlavne deťom.Popredné veľké závody v Bratislave, ako napríklad ChZJD, Kablo, dali už k dispozícii svoje rekreačné strediská na prechodné ubytovanie detí z postihnutých oblastí. Od pondelka je 56 detí ubytovaných v rekreačnej chate Kablo n. p. na Stupoch pri Pezinku. Sú to väčšinou deti zo sídliska č. 2 a z mestských ZDŠ v Komárne.

V rekreačnej chate Kablo n. p. na Stupoch pri Pezinku je v týchto dňoch ubytovaných 56 detí z Komárna. Foto: archív TASR, autor J. Bakala/23.6.1965
V chate ChZJD Zornička v Harmónii je 76 detí, občanov cigánskeho pôvodu z postihnutých oblastí Komárna a okolia. Foto: archív TASR, autor J. Bakala/23.6.1965

 

Napätá situácia aj v Dobrohošti

     Najväčšie nebezpečie pretrhnutia dunajskej hrádze v Dobrohošti v Dunajskostredskom okrese bolo v dňoch 19. a 20. júna. V boji proti živlu pracovalo 350 príslušníkov armády a 160 občanov obce. Deň a noc dovážali z neďalekého Hrušova na člnoch piesok vo vreciach a kládli ho na vodou presakujúce miesta.

     Celkovo na hrádzi uložili okolo 30.000 vriec s pieskom, v dĺžke 800 metrov. Práce na hrádzi riadil tajomník ONV v Dunajskej Strede Milan Hargaš spolu a dôstojníkmi Nečasom a Jurajom Fehérom. Vďaka veľkej obetavosti všetkých čo sa zúčastnili na upevňovacích prácach voda neprerazila hrádzu. 

 

Prioritná úloha, zahatať hrádze

     Prietrž hrádze pri Číčove je za súčasnej situácie v postihnutých oblastiach problémom číslo jeden. Každú sekundu cez ňu pretečie vyše 1000 kubíkov vody, ktoré zaplavujú ďalšie územia Žitného ostrova. Preto príslušníci našej armády pod vedením expertov Hydrostavu ešte intenzívnejšie zaútočili proti vodnému živlu. Za jeden deň tu vojaci položili pontónový most, aby autá mohli voziť kamene na druhú stranu prietrže. Z obidvoch strán vysýpajú teraz oblúkovité hrádze, ktoré potom spoja spustením šlepu na dno koryta.

 

Pomáha aj Červený kríž

     Dobrovoľné pracovníčky Čs. Červeného kríža a žiačky zdravotníckych škôl vytvorili v oblasti povodní desiatky zdravotníckych hliadok, ktoré sa starajú o zdravotný stav brigádnikov a vojakov, dezinfikujú vodu na hygienické účely a kontrolujú dovoz pitnej vody.

V oblasti Medveďova pracuje 12 hliadok ČSČK. Foto: archív TASR, autor M. Tuleja/24. júna 1965
Skupina dobrovoľných pracovníčok Čs. Červeného kríža pod vedením Margity Vlkovej ošetruje príslušníkov armády na hrádzi neďaleko Medveďova. Foto: archív TASR, autor M. Tuleja/24. júna 1965