Operná speváčka Mária Kišoňová-Hubová sa narodila pred 110 rokmi
Počas svojej bohatej a tvorivej kariéry vytvorila 70 titulných operných úloh. Jej manželom bol od roku 1941 legendárny herec Mikuláš Huba a synom je herec a režisér Martin Huba.
Postava Mimi zo známej Pucciniho opery Bohéma bola vysnívaná rola opernej speváčky Márie Kišonovej-Hubovej. "Veľmi som túžila obohatiť svoj repertoár o takú citovo bohatú postavu. Podarilo sa mi to - 21 rokov po absolventskom predstavení, keď som Mimi spievala na konzervatóriu vo Viedni," uviedla vo svojom životopise s príznačným názvom Volali ma Mimi. Spomenková kniha, ktorej spoluautorkou je Terézia Ursínyová, vyšla v roku 2001.
Mária Kišonová sa narodila 17. marca 1915 v Lábe na Záhorí. "Bola dcérou učiteľov Kišonovcov, ktorí dlhé roky učili v Zohore. Jej otec Jozef Kišon pochádzal z učiteľskej rodiny z Modry a jeho prvým pôsobiskom sa stala v roku 1911 rímskokatolícka ľudová škola v Zohore," uviedla o detstve opernej speváčky stránka zahorskemuzeum.sk.
Študovala na Reálnom gymnáziu v Bratislave, kam každé ráno dochádzala vlakom. Jej spolužiakom bol neskorší komunistický politik a československý prezident Gustáv Husák. Po maturite v roku 1933 strávila rok na Učiteľskej akadémii. Potom sa začala venovať spevu, ktorý ju lákal od detstva.
V rokoch 1934 – 1937 študovala spev u známeho vokálneho pedagóga Josefa Egema v Bratislave, roky 1937 - 1938 strávila na Neues Wiener Konservatorium vo Viedni, potom sa opäť vrátila do Bratislavy. Po úspešnom absolventskom vystúpení vo viedenskom Konzerthause dostala ponuky z viacerých rakúskych a nemeckých operných domov. Vrátila sa však domov, do svojej vlasti.
V roku 1938 debutovala na doskách Slovenského národného divadla (SND) postavou Ľubice v operete Gejzu Dusíka Keď rozkvitne máj. Po pôsobivých výkonoch v tejto úlohe dostala v SND trvalé angažmán a bola sólistkou Opery SND až do roku 1978 s výnimkou krátkej pauzy v rokoch 1945 – 1947, keď bola sólistkou Veľkej opery v Prahe.
Už na počiatku svojej speváckej kariéry sa stretla s Pucciniho Bohémou, avšak inej v úlohe. "Hneď v prvých profesionálnych sezónach zrodila sa jedna z legiend slovenskej opery - Hubovej Musetta," napísal neskôr kritik a teatrológ Jaroslav Blaho. Zádumčivá Mima bola potom Musettiným protipólom.
K vrcholným výkonom Kišonovej-Hubovej patria tiež postavy Gildy v Rigolettovi, Violetty v Traviate, Micaely v Carmen, ale tiež Debussyho Mélisandy, Zuzy v Jurovi Jánošíkovi či Ľutomíry v Suchoňovom Svätoplukovi. Na koncertoch spievala sopránové sóla vo Verdiho Rekviem, Dvořákovej Stabat mater či Beethovenovej IX. Symfónii. Aktívne spolupracovala s rozhlasom, nahrala veľké množstvo gramofónových platní. Hosťovala na mnohých domácich i zahraničných operných scénach.
Svoje skúsenosti odovzdávala aj svojim nasledovníkom a nasledovníčkam. Externe pôsobila na Katedre spevu Hudobnej fakulty bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU, 1951-1955, 1975-1984), v roku 1978 ju vymenovali za profesorku.
Mária Kišonová-Hubová zomrela 11. augusta 2004 v Bratislave. Za svoje umelecké dielo bola ocenená mnohými vyznamenaniami a poctami. V roku 1965 získala titul Zaslúžilá umelkyňa, v roku 1967 Cenu Zväzu slovenských divadelných umelcov za vytvorenie postavy Lady Billowsovej v Brittenovej opere Albert Herring, v roku 1968 nasledoval titul Národná umelkyňa.
