Pionieri – budúcnosť národa

     Dňa 24. apríla 1949 vznikla v Prahe Pionierska organizácia Československého svazu mládeže (PO ČSM). Počas ustanovujúcej konferencie sa štyri ľavicové národné mládežnícke organizácie (Svaz českej mládeže, Zväz slovenskej mládeže, Zväz mládeže Karpát a Zväz poľskej mládeže) zlúčili do jedného zväzu (ČSM).

     Na konferencii sa zúčastnilo 780 delegátov. Prijali stanovy a zvolili si Ústredný výbor ČSM. Jeho predsedom sa stal Zdeněk Hejzlar. Na osobitnom stretnutí sa potom stretli slovenskí delegáti konferencie a zvolili si Slovenský ústredný výbor ČSM na čele s Ernestom Sýkorom.

Pioniersky sľub

     "Sľubujem pred svojimi druhmi, že budem pracovať, učiť sa a žiť podľa pionierskych zákonov, aby som bol dobrým občanom svojej milovanej vlasti Československej socialistickej republiky a svojím konaním chrániť česť Pionierskej organizácie a SZM". Naučené slová, ktorým deti v rannom veku nemohli ešte rozumieť, zborovo recitovali predovšetkým na slávnostných sľuboch, keď sa z iskričiek stávali pionieri. Napriek nezmyselnosti fráz, však v pionierskej organizácii zažili aj mnoho zábavy a poučenia.

     Pioniersku organizáciu združujúcu takmer všetky deti od šesť do pätnásť rokov, ako aj ČSM riadila Komunistická strana Československa (KSČ). Zväz bol súčasťou Národného frontu ČSR. Hlavným cieľom detskej organizácie bolo ideologické pôsobenie na mládež a presadzovanie politiky vládnucej strany, pretože najväčším nebezpečenstvom bol v tej dobe buržoázny nacionalizmus. Tlačovým orgánom sa stalo nakladateľstvo Mladá fronta.

     Vzorom pre pioniersku organizáciu bol sovietsky Komsomol. Deti vo veku šesť až osem rokov patrili medzi iskričky a nosili odznak a bielu košeľu. Československí pionieri vo veku osem až pätnásť rokov nosili na krku uviazanú červenú šatku a bielu košeľu s odznakom. Pri prijatí do organizácie skladali pioniersky sľub. Neskôr bola biela košeľa nahradená svetlomodrou. Rovnošata sa nosila pri oficiálnych príležitostiach.

     Počas šesťdesiatych rokov minulého storočia začali v ČSM silnieť hlasy kritizujúce priame vedenie komunistickou stranou, byrokraciu, formálnosť a záväznosť marxisticko-leninskej filozofie. Výchova v socialistickom duchu bola bližšia vtedajšej vládnucej moci, ako mladej generácii. Roľnícka mládež sa napríklad musela zúčastňovať na prestavbe dedín a združstevňovaní poľnohospodárstva, stredoškoláci mali nasmerovať svoj záujem k správnemu vzťahu k štúdiu, vysokoškoláci sa mali podieľať na riešení problémov v národnom hospodárstve. Zväzákov preto nazvali aj "budovateľskou generáciou".

Očakávané zmeny v roku 1968

     Aj v PO ČSM sa časom odrazilo uvoľnenie prebiehajúce v celej spoločnosti. Presadil sa opozičný prúd a mládežnícke organizácie získali výraznú voľnosť. V Čechách vzniklo na pôde bývalého ČSM sedem nových organizácií. V decembri 1968 sa spojili do Združenia organizácií detí a mládeže ČSR, ich súčasťou bol aj Český Junák.       

     Podobne na Slovensku vzniklo päť nových organizácií, ktoré sa vo februári 1969 zlúčili do Združenia detských a mládežníckych organizácií Slovenska, takisto sa pridal aj Slovenský Junák.

      Oficiálne o zániku ČSM rozhodlo VIII. plenárne zasadnutie Ústredného výboru ČSM 5. marca 1969. Sľubný vývoj bol pretrhnutý v normalizačnom období.       

     Konferencia, konajúca sa 9. až 11. novembra 1970 v zjazdovom paláci PKO Júliusa Fučíka v Prahe, obnovila jednotnú mládežnícku organizáciu pod zmeneným názvom Socialistický zväz mládeže (SZM). Tvorili ju dve územné republikové organizácie. Boli prijaté základné dokumenty - programové vyhlásenia, stanovy a programové a organizačné zásady aj Pionierskej organizácie SZM. Nezávislé organizácie boli zlikvidované.

     Prežívanie voľného času detí a mládeže sa naďalej organizovalo pod drobnohľadom komunistickej strany. V školách sa deti pravidelne zúčastňovali na triednych pionierskych schôdzkach a triednych akciách (vítané boli predovšetkým v nedeľu predpoludním - návštevy múzeí, výstav alebo výlety, aby deti nemohli navštíviť kostol). Záujmové krúžky mimo školy (technické, prírodovedné, čitateľské, umelecké) sa väčšinou konali v pionierskych domoch.

      Pionierske akcie zahŕňali školenia, brigády, tvorbu násteniek, zber druhotných surovín a iné, pri ktorých boli deti vedené staršími pioniermi alebo zväzákmi. Časť prázdnin mohli deti prežiť v pionierskych táboroch. Odmenou pre vzorných pionierov bol prázdninový pobyt v medzinárodnom pionierskom tábore v Arteku na Kryme v bývalom Sovietskom zväze, rozkladajúcom sa na viac ako 200 hektároch pobrežia Čierneho mora.

     Pre staršiu mládež sa organizovala Súťaž tvorivosti mládeže. Od základných kôl až po ústredné kolá sa v nej zúčastňovali recitačné, spevácke, hudobné, tanečné a divadelné súbory, ale aj jednotlivci s literárnymi, výtvarnými a fotografickými prácami. V rámci tzv. brigádnickej tvorivosti mládeže na Trati mládeže vznikol aj súbor piesní a tancov Lúčnica. Nezabudnuteľné zostali študentské majálesy, tanečné zábavy spojené s koncertmi a činnosť Vysokoškolského klubu v Bratislave. Dodnes sa zachovala aj tradícia výstupu na Rysy.

      Povinné členstvo v socialistických mládežníckych a detských organizáciách ukončila zamatová revolúcia v roku 1989.