Rok 1947: Prvé transporty volyňských Čechov späť do vlasti
V polovici 19. storočia sa do Volyne (dnešná Ukrajina) z ekonomických dôvodov vysťahovalo viac ako 40-tisíc Čechov. Ťažké životné podmienky v Rakúsko-Uhorsku vymenili za lacnú pôdu od poľských veľkostatkárov.
Volyň je historická oblasť na severozápadnej Ukrajine. Patrí medzi prvé územia, ktoré osídľovali Slovania. Je o niečo menšia ako Česká republika, má rozlohu približne 70 tisíc km². Česi sa na toto územie dostali v druhej polovici 19. storočia, po zrušení nevoľníctva (1861) cárom Alexandrom II.
"Za chalupu grunt"
Zvesti o prosperite v Ruskej ríši, kde ležalo ľadom veľké množstvo nevyužitej poľnohospodárskej pôdy sa šírili veľmi rýchlo. Cárska vláda lákala do krajiny nových prisťahovalcov na rôzne výhody. Noví obyvatelia boli na dvadsať rokov oslobodení od platenia daní, mali právo nákupu lacnej pôdy, mohli si zakladať výrobné podniky. Dostali právo na národné školy, vlastnú samosprávu a náboženskú slobodu. Okrem toho boli zbavení vojenskej povinnosti.
Prvý pivovar na Ukrajine
Česi založili vo Volyni 200 dedín a postupne sa stali jednou z najbohatších vrstiev v krajine. Z domova si totiž doniesli moderný spôsob hospodárenia a do Ruska priniesli nové remeslá. Vďaka Čechom vznikol vo Volyni aj prvý ruský pivovar. Vybudovali sa strojárne, mlyny, cementárne, postavili školy, kostoly, knižnice.
Lenin priniesol zmenu
Situácia sa zmenila po Veľkej októbrovej revolúcii a následnej občianskej vojne (1917). Po sovietsko-poľskej vojne, ktorá sa skončila v roku 1921 porážkou Červenej armády bola Volyň rozdelená. Západná časť zostala Poľsku, východná pripadla Sovietskemu zväzu. Kým poľská strana sa rýchlo obnovovala, sovietska začala upadať. Obmedzovalo sa české školstvo, kultúra aj náboženstvo. Ľudia prichádzali o majetok, násilne sa zakladali kolchozy. Mnoho volyňských Čechov sa ocitlo v gulagoch. V roku 1938 bol vydaný zákaz vyučovania češtiny na školách. Podobná situácia sa časom preniesla aj na poľskú stranu.
1. československý armádny zbor
Počas druhej svetovej vojny sa situácia vyhrocovala naďalej. Po okupácii Poľska Sovietskym zväzom (1939) sa Volyň opäť spojila. Od roku 1941 však bola okupovaná nacistickým Nemeckom. V júli 1943 Nemci vypálili obec Český Malín, na jeseň vyvraždili ďalšiu českú dedinu Sergijevka-Michna. V marci 1944 bola do Volyne umiestnená 1. československá samostatná brigáda, ktorá robila nábor aj medzi bývalými krajanmi. Narukovalo 12-tisíc volyňských Čechov a aj vďaka nim sa z brigády stal 1. československý armádny zbor.
Volyňskí Česi chcú prísť domov
Po oslobodení ČSR zostali volyňskí Česi, ktorí boli príslušníkmi čs. armády, dislokovaní v Žatci. Začalo sa uvažovať o reemigrácii ďalších. Sovieti však nemali záujem o to, aby z Ukrajiny odišli schopní pracovníci z Volyne. Rokovania o reemigrácii sa preto vliekli do polovice roka 1946. Prvé transporty sa uskutočnili začiatkom februára 1947.
Česi nechali vo Volyni majetok v hodnote 1 miliardy českých korún a pôdu, ktorá pripadla štátu. Chceli žiť v Žatecku a využiť tak svoju zručnosť v pestovaní a spracovaní chmelu. Úrady ich však rozmiestnili do vyľudnených bývalých nemeckých dedín v pohraničí (Sudety). V roku 1947 sa ich do Československa vrátilo 33-tisíc.
