Boj o biele sladké zlato sa začal
V bývalom Československu v čase budovania socializmu fungovali desiatky cukrovarov. Repu doviezli do cukrovaru v železničných vagónoch a priamo pri vykladaní už prichádzalo k jej úprave, kedy ju zbavili hrubých nečistôt. Zásoby sa zhromažďovali na skládkach ešte pred spustením prevádzky cukrovaru.
„Najskôr sa repa rezala, alebo mlela, a tej časti technológie sa hovorilo „surovar“. Tu sa vyrobil surový cukor, ktorý sa potom rafinoval. Následne sa potom vyrábali cukor práškový, kryštálový či kockový , ako to už my konzumenti poznáme,“ vysvetľuje profesor Anton Žikla z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre..
Výroba surového cukru a rafinéria trvala, niekoľko mesiacov do vyčerpania zásob. Následne sa výroba v cukrovare zastavila, znížil sa počet pracovníkov a prebiehali údržby technológií.
Množstvo menších i väčších cukrovarov bolo vybudovaných najme v Čechách, hovorí sa o niekoľkých desiatkach prevádzok. Cukor sa varil napríklad v Kostelci nad Labem, Mělníku, Kutnej Hore. Na Slovensku ich vraj bolo asi len niečo vyše desiatky, najznámejšie v Trnave, v Nitre, Sládkovičove, Trenčianskej Teplej, Pohronskom Ruskove a Trebišove.
„Keď sa skončila repná kampaň, v jednom z českých cukrovarov sa dokonca spracovávala aj cukrová trstina . Tú dovážali z Kuby po mori do Hamburgu a po Labe sa dostala až k nám,“ dodáva profesor z Žikla.
