Lucia Poppová bola hviezdou svetových operných scén

     Lucia Poppová bola uznávanou interpretkou diel Wolfganga Amadea Mozarta a Richarda Straussa. Jej bohatú umeleckú činnosť odmenili množstvom významných ocenení: Viedenská opera jej udelila čestné členstvo, Viedenskí filharmonici Striebornú ružu, v Rakúsku a nemeckom Bavorsku jej udelili titul Kammersängerin. Na jej počesť sa v Bratislave každoročne usporadúva koncert v Slovenskej filharmónii Hommage á Lucia Popp a medzinárodná spevácka súťaž Lucie Poppovej.

Hviezdne začiatky

      Poppovej umelecké začiatky sa viažu na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde študovala operný a koncertný spev. Z viacerých postáv na javisku Divadelného štúdia VŠMU vynikla jej Phillina (Mignon, 1962). Už počas štúdia spolupracovala s Operou Slovenského národného divadla (SND), napríklad pohostinsky spievala Kráľovnú noci v Čarovnej flaute.  V súvislosti s jej mimoriadnymi úspechmi v opernom svete sa akosi pozabudlo, že v roku 1958 vytvorila epizódnu úlohu vo filme Štyridsaťštyri a v rokoch 1962-1963 hlavnú ženskú úlohu - Aničku - vo filme Jánošík.       

     V roku 1963 odišla Lucia Poppová do Rakúska, kde pôsobila vo viedenskej Štátnej opere. Spievala v Kolíne nad Rýnom (Nemecko), Mníchove (Nemecko), Salzburgu (Rakúsko), v londýnskej Covent Garden (Veľká Británia), v newyorskej Metropolitan Opere (USA), v parížskej Veľkej opere (Francúzsko), milánskej La Scale (Taliansko) a na veľkých amerických javiskách.       

Náročný a bohatý repertoár

     Hoci jej doménou bol najmä repertoár Wolfganga Amadea Mozarta a Richarda Straussa, v druhej polovici 60. rokov 20. storočia ju na najväčších svetových scénach preslávili okrem Kráľovnej noci (Čarovná flauta) aj ďalšie postavy: Zerlina (Don Giovanni), Despina (Cosi fan tutte), Pamina (Čarovná flauta), Zuzanka a neskôr Grófka (Figarova svadba), Sophie (Gavalier s ružou). Poslednú spievala prvý raz vo Viedni v roku 1966. Jej veľmi bohatý repertoár obsahoval ďalšie profilové úlohy, napríklad Eurydika (Orfeus a Eurydika), Anička (Čarostrelec), Manon (Manon) a po roku 1980 aj dramatickejšie postavy, napríklad Tatiana (Eugen Onegin), Marienka (Predaná nevesta), Evička (Majstri speváci norimberskí) a najmä dve straussovské postavy Maršalka (Gavalier s ružou) a Arabella (Arabella).       

Operná diva

     Javiskový šarm, zvonivý soprán, bohatá muzikalita vokálneho prejavu, herecké danosti, ako aj bohatá koncertná činnosť a spolupráca s filmom a gramofónovými spoločnosťami urobili z Poppovej jednu z najpopulárnejších operných hviezd. Jej hlas je zachytený na 135 dlhohrajúcich platniach.       

     Zákerná choroba predčasne ukončila jej úspešnú kariéru. Zomrela 16. novembra 1993 v nemeckom Mníchove, kde žila so svojim manželom. Pochovaná je v Bratislave.