Rok 1947:Oslavy pri príležitosti výročia narodenín prvého prezidenta
Pri výročí narodenín prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka sa v Bratislave na námestí Slobody konala vojenská prehliadka a vyznamenávali sa zaslúžilí odbojoví pracovníci.
V deň výročia narodenia prvého čs. prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka sa v povojnovom období konali v Bratislave slávnostné vojenské prehliadky a vyznamenávali sa osoby, ktoré sa zapojili do odboja proti okupantom.
Český filozof, sociológ a politik Tomáš Garrigue Masaryk bol tvorcom novodobej teórie čechoslovakizmu a jednotného československého národa, považoval Čechov a Slovákov za jeden národ.
Svojich čechoslovakistických predstáv sa držal celý život. Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 podcenil pokračujúce emancipačné kultúrne i politické úsilie Slovákov a ich autonomistické predstavy odmietal. Jeho osobný vzťah k Slovákom bol síce srdečný, ale nepretavil sa do politickej podoby.
Tomáš Masaryk sa narodil 7. marca 1850 v Hodoníne. Jeho otec, Slovák z Kopčian, pracujúci na cisárskych majetkoch moravského Slovácka, sa oženil s Češkou. Manželia mali okrem Tomáša ešte dvoch synov. Tomáš Masaryk vyštudoval klasickú filológiu na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity v Rakúsku. Študoval aj filozofiu, psychológiu, sociológiu, estetiku a ekonómiu. Na študijnom pobyte v nemeckom Lipsku spoznal svoju budúcu manželku, Američanku Charlotte Garrigueovú, s ktorou sa v USA oženil a k svojmu priezvisku prijal aj prídomok Garrigue.
Masaryk formuloval svoje názory na problematiku českých dejín a predložil český politický program. Predstavil sa ako politický mysliteľ, ktorého názory majú pevný morálny a náboženský základ. Bol poslancom rakúskeho ríšskeho snemu. Na začiatku svojej politickej dráhy bol zástancom existencie demokratického Rakúsko-Uhorska, ktoré by rešpektovalo záujmy všetkých jeho národov. V rokoch 1909-1911 však už ostro kritizoval zahraničnú politiku Rakúsko-Uhorska. Známym sa stal bojom proti rasovému a politickému bezpráviu.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Masaryk rozhodol postaviť proti Rakúsko-Uhorsku, lebo videl možnosť oslobodenia Čechov a Slovákov a v decembri 1914 odišiel do emigrácie (Švajčiarsko, Francúzsko a Veľká Británia), kde pôsobil ako predstaviteľ protihabsburského odboja. Spolu s Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom založili v Paríži v roku 1916 Československú národnú radu a Masaryk sa stal jej predsedom. V roku 1918 odišiel do USA.
V máji 1918 sa T. G. Masaryk podieľal na príprave Pittsburskej dohody o samostatnom československom štáte medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami v USA a stal sa jedným z jej signatárov. Jeho činnosť v USA vyvrcholila vydaním Washingtonskej deklarácie z 18. októbra 1918, známej aj ako Vyhlásenie československej samostatnosti. Dňa 14. novembra 1918 zvolilo revolučné Národné zhromaždenie ČSR v Prahe Tomáša Garriguea Masaryka počas jeho neprítomnosti za prvého prezidenta ČSR. V decembri 1918 sa vrátil do Prahy. Do prezidentského úradu ho zvolili znova aj v rokoch 1920, 1927 a 1934. Zomrel 14. septembra 1937 v českých Lánoch vo veku 87 rokov.
Rad Tomáša Garrigua Masaryka
V roku 1990 začal udeľovať prezident Československa osobám, ktoré sa zaslúžili o rozvoj demokracie, humanizmu a ľudských práv vysoké štátne vyznamenanie - Rad T. G. Masaryka. Po rozpade federácie bolo udeľovanie tohto vyznamenania obnovené v roku 1994.
