Rok 1990: Vrcholí vzbura väzňov v Leopoldove
Koncom marca 1990 vyvrcholila v najväčšom a najznámejšom slovenskom väzenskom zariadení v ústave Leopoldov veľká vzbura väzňov.
Po amnestii prezidenta ČSFR Václava Havla v januári 1990 došlo v Nápravnovýchovnom ústave Leopoldov v okrese Trnava k nepokojom, ktoré vyústili do vzbury väzňov. Odohrala sa 28. marca.
Správa z archívu
„Neudržateľná situácia v ústave si vyžiadala riešenie. Odsúdení boli počas šiestich hodín vyzývaní, aby nekládli odpor pri organizovaní ich odchodu do iných ústavov. V priebehu týchto výziev hádzali zo striech na príslušníkov ozbrojených zborov fľaše s horľavinami a iné predmety.
Pri zásahu proti odsúdeným - najmä pri konaní v nutnej obrane - boli v nevyhnutnej miere použité zbrane (brokovnice). I napriek tejto snahe bolo pri potlačení vzbury zranených 29 odsúdených a jeden príslušník ZNV.
Pri obsadzovaní objektov bol nájdený jeden mŕtvy väzeň s vážnymi zraneniami, ktoré pravdepodobne boli spôsobené pádom z horiacej strechy. Podľa predbežných záverov lekárov smrť vznikla v dôsledku vykrvácania asi štyri hodiny pred vykonaním zákroku", píše sa v archívnej správe TASR.
Nepokojné Vianoce
"Dva dni pred Štedrým dňom vypukli v 16 nápravno-výchovných zariadeniach postupne vzbury odsúdených. Žiadali udelenie všeobecnej amnestie, zlepšenie podmienok výkonu trestu, zrušenie trestu smrti a viacero iných opatrení. V NVÚ vyhlásili odsúdení okupačné štrajky a hladovky. Najvážnejšia situácia bola v dvoch najťažších slovenských väzniciach v Ilave a v Leopoldove", píše sa v archívnej správe TASR.
Začiatkom januára 1990 sa začalo s postupným prepúšťaním väzňov v rámci amnestie prezidenta ČSFR. Niekoľko väzňov začalo 4. januára 1990 na protest proti "nedostatočnej" amnestii hladovku a pokúsilo sa o neprimerané formy protestu. Pracovníkom NVÚ sa situáciu podarilo o krátky čas zvládnuť.
Aj napriek toku sa v NVÚ Leopoldov zvýšilo medzi odsúdenými napätie a stúpla agresivita. Dňa 1. marca sa v objekte zvanom Hrad zabarikádovalo 217 väzňov a vyhlásili hladovku. Postupne sa k nim pridali ďalší odsúdení z iných oddielov. Rôznymi formami nátlaku vytlačili z objektu príslušníkov NVÚ a ovládli celú ubytovaciu časť.
Vzbura vrcholila 28. marca 1990 ráno, kedy väzni zapálili strechu Hradu, k bráne VIII. oddielu premiestnili fľaše s plynom a založili pod nimi oheň. Vzbúrenci sa odmietli podrobiť príkazom príslušníkov NVÚ. Preto po šiestich hodinách vyjednávania zasiahli príslušníci jednotiek rýchleho nasadenia a ozbrojených zložiek Federálneho ministerstva vnútra a Zboru nápravnej výchovy. Za tri hodiny zlikvidovali odpor militantných skupín odsúdených. Pri zásahu našli jedného mŕtveho väzňa, zranenie utrpelo 30 odsúdených a príslušníkov zásahových jednotiek. Materiálne škody na objektoch a zariadení leopoldovského NVÚ predstavovali vyše 27 miliónov Kčs.
Vo väznici v Leopoldove bolo v čase vzbury približne 2500 odsúdených, z ktorých väčšina bola zaradená do tretej, najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Z nich si vyše 200 odpykávalo dlhoročný trest odňatia slobody za vraždu, 170 za znásilnenie, 370 za lúpeže, 320 za krádeže veľkého rozsahu. Týchto odsúdených, na ktorých sa vzťahovalo ustanovenie paragrafu 41 o obzvlášť nebezpečnej recidíve, sa amnestia vtedajšieho prezidenta ČSFR Václava Havla netýkala.
Po vzbure sa následne koncom novembra 1991 vo väznici Leopoldov odohrala najtragickejšia udalosť v dejinách väzenstva bývalého Československa, keď pri úteku siedmich odsúdených tragicky zahynuli piati príslušníci zboru a dvaja utrpeli zranenia.
