Menová reforma, ktorú čs. vláda spustila v júni 1953 pripravila o celoživotné úspory obyvateľov bývalého Československa. Nazvali ju preto aj veľkou peňažnou lúpežou.
Menová reforma z roku 1953 mala vyriešiť katastrofálny nedostatok spotrebného tovaru na trhu a zvýšiť kúpnu silu obyvateľstva, ktorú prinieslo rýchle tempo rastu ťažkého priemyslu.
Reforma spolu so zrušením lístkového systému sa pripravovala od polovice roku 1952. Československej vláde s ňou pomáhala skupina sovietskych špecialistov na čele s námestníkom ministra financií I. D. Zlobinom.
Reforma v utajení
Hoci príprava reformy prebiehala za veľmi prísnych informačných opatrení, na verejnosť prenikli správy o výmene peňazí. Najvyšší čs. predstavitelia však rezolútne popierali akékoľvek informácie o nej. Ešte dva dni pred menovou reformou prezident Československa Antonín Zápotocký v rozhlasovom prejave ubezpečoval znepokojených občanov, že žiadna reforma sa neuskutoční."Naša mena je pevná a menová reforma nebude, všetko sú to fámy, ktoré šíria triedni nepriatelia," upokojoval ľud prezident. Do platnosti vstúpila nečakane 1. júna 1953.
Obavy z nepokojov
Z obavy pred nepokojmi vydala vládna garnitúra množstvo pokynov ozbrojeným zložkám, orgánom komunistickej strany a štátnej správy. Hlavnú nespokojnosť vyvolalo znehodnotenie peňazí. Rodina si mohla na jedného člena vymeniť maximálne 300 korún v pomere 5 ku 1, zvyšok peňazí v hotovosti sa menil v pomere 50 ku 1. Peniaze uložené v sporiteľniach sa vymieňali diferencovane, podľa výšky vkladu, v pomere 5 až 10 ku 1. Viazané vklady v bankách prepadli v prospech štátu.
Krádež storočia
Obyvateľstvo na Slovensku predložilo v hotovosti na výmenu 11,5 miliardy korún, za ktoré dostalo 422,103 milióna nových korún, dve miliardy boli uložené v sporiteľniach. V priemere vymenil slovenský občan 3329 starých korún za 121 nových. Nové papierové platidlá, ktoré sa použili po menovej reforme, vyrobila tlačiareň cenín Goznak Moskva, mince razili v mincovni v Leningrade (dnes Petrohrad).
Okradnutý národ
Výmena peňazí bola rýchla, trvala iba štyri dni. Znamenala pre ľudí silný psychický šok spojený s pocitom krivdy, pretože ľudia v značnej miere prišli o svoje úspory.