Divadlo 2020: Slovenské herecké nebo – Mikuláš Huba
Legendárny slovenský herec Mikuláš Huba odohral na scéne Slovenského národného divadla 49 sezón. V pamäti divákov utkvel nielen ako vynikajúci herec, ale aj skvelý recitátor.
Mikuláš Huba sa narodil 19. októbra 1919 v Spišskej Novej Vsi. Pôvodne šiel do Bratislavy s cieľom vyštudovať právo a filozofiu. Napokon však v roku 1940 úspešne ukončil štúdium na Hudobnej a dramatickej akadémii.
Angažmán v činohre Slovenského národného divadla (SND) získal už ako poslucháč akadémie. Herecké danosti jeho typu zúročil najmä režisér Ján Jamnický, ktorý vplýval na osobnostné vyhranenie jeho talentu. Mikuláš Huba sa oženil so svojou divadelnou kolegyňou, opernou speváčkou Máriou (Mimi) Kišonovou. V roku 1943 sa im narodil syn Martin, ktorý sa takisto stal hercom.
Už od roku 1938 patril k najobsadzovanejším hercom a dostával veľké úlohy v náročnom repertoári – napríklad postavu Hainona v Sofoklovej Antigone či rolu Filinta v Moliérovom Mizantropovi, Janka v hre Mastný hrniec (Július Barč Ivan), Dr. Hronca v inscenácii Čaj u pána senátora (Ivan Stodola) a Baču Miša v známej hre Bačova žena takisto od Ivana Stodolu.
Aj po roku 1945 sa Mikulášovi Hubovi darilo formovať výpoveď svojej hereckej generácie. Do povedomia sa zapísal ako predstaviteľ romantických hrdinov a postáv v klasickom repertoári. K najznámejším hrám z jeho neskoršieho obdobia patria hry Wiliama Shakespeara Veselé panie z Windsoru, Dvanásť nahnevaných mužov (Reginald Rose), Mesiac na dedine (Ivan Sergejevič Turgenev) či Zvon bez veže (Ján Solovič). Celkovo na doskách SND vytvoril 150 postáv. Vďaka hlbokému vzťahu k slovenskej poézii sa stal tiež jedným z ústredných predstaviteľov slovenskej recitačnej školy.
Na filmovom plátne sa prvý raz objavil vo filme Martina Friča a Paľa Bielika Varúj...! (1946). Zaujal však najmä postavou Matúša Svrčinu v ďalšom Bielikovom diele Vlčie diery (1948). Hral v historickom filme Vladimíra Bahnu Posledná Bosorka (1957) či v detektívke Smrť prichádza v daždi Andreja Lettricha (1965).
Hubovi poskytovala čoraz viac priestoru aj televízna tvorba. Za zmienku stojí televízna adaptácia Kukučínovho románu Mladé letá či román Mila Urbana Živý bič, ktorý v roku 1965 sfilmoval Martin Ťapák. Nasledoval trojdielny životopisný film Louis Pasteur (1977) či lyrický príbeh Výlet do mladosti (1983). Hral tiež v známych seriáloch Straty a nálezy, Lekár umierajúceho času či Povstalecká história.
Ako pedagóg pôsobil Mikuláš Huba na Vysokej škole múzických umení v rokoch 1951 až 1986. Získal titul zaslúžilého (1966) i národného umelca (1973). Viac ako 15 rokov pôsobil aj vo funkcii umeleckého šéfa Činohry SND.
Mikuláš Huba zomrel 12. októbra 1986 v Bratislave.
