Divadlo 2020: Slovenské herecké nebo - František Zvarík
Okrem svojho hereckého umenia si František Zvarík získaval publiku aj ako operný spevák, interpret slovenských ľudových piesní, karikaturista a maliar. Zanechal po sebe niekoľko desiatok výtvarných stvárnení svojich hereckých kolegov.
František Zvarík sa narodil 17. júla 1921 vo Vrútkach pri Martine. Absolvent Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave stál na javisku Slovenského národného divadla (SND) už ako študent. Stálym členom činohry SND sa stal v roku 1940 a pôsobil tu až do roku 1997. Počas Slovenského národného povstania bol členom Frontového divadla. Po vojne sa opäť vrátil do Bratislavy, kde bol do roku 1956 sólistom Opery SND.
Na divadelných doskách našej prvej scény vytvoril takmer 200 činoherných a operných postáv, ktorým prepožičal svoj podmanivý hlboký hlas, impozantnú postavu a jedinečný humor. Zarezonoval v dramatických dielach Goldoniho, Stodolu, Soloviča.
V roku 1949 bol prvým Štelinom v opere Krútňava Eugena Suchoňa. Zaskvel sa dielach Don Quijote, Faust a Margaréta, Rusalka, Boris Godunov či Figarova svadba.
Jeho výrazný talent využil tiež film. Debutoval v dráme Varúj..., divákov upútal aj v historickej dráme Posledná bosorka, oscarovom filme Obchod na korze alebo poetickej vojnovej snímke Kára plná bolesti.
Jeho bohatú televíznu filmografiu tvoria medzi inými diela Tma, Červené víno, Sesternica Beta, Na skle maľované, Tiene v raji (1986) alebo Mercadet (1988).
Zvarík v roku 1968 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1992 a sa stal čestným občanom svojho rodného mesta Vrútky. Literárny fond mu v roku 1996 udelil cenu za celoživotný prínos pre slovenské divadelné umenie. V roku 2001 si prevzal z rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
František Zvarík zomrel 17. augusta 2008 v Bratislave.
