Divadlo 2020: Slovenské herecké nebo - Jozef Kello

     Jozef Kello sa narodil 18. októbra 1889 v Bobrovci, okres Liptovský Mikuláš. Vyučil sa za murára a spolu so svojimi rodákmi chodieval za prácou do Budapešti. Tam v rokoch 1907-1914 hrával divadlo v krajanských ochotníckych krúžkoch. Svojimi výkonmi na javisku upútal pozornosť ochotníckych režisérov a preto spolky Katolícky kruh, Kriváň či česká Osvěta mladého Kella často obsadzovali do predstavení. Po vzniku Československej republiky sa usadil v Košiciach, kde sa v roku 1919 podieľal na vzniku tamojšieho Slovenského divadelného spolku.
     Na profesionálnu divadelnú scénu vstúpil Jozef Kello 1. augusta 1921, keď ho na základe konkurzu prijali spolu s ďalšími štyrmi adeptmi herectva Oľgou Orsághovou - Borodáčovou, Jánom Borodáčom, Andrejom Bagarom a Gašparom Arbétom za člena Propagačného súboru Slovenského národného divadla, ktorý niesol meno Marška.
     V takzvanom pochodujúcom súbore SND, ktorý putoval po slovenskom vidieku, hral takmer vo všetkých inscenáciách. Po jeho rozpustení v roku 1922 a ročnom pôsobení v Novákovej divadelnej spoločnosti Kella v roku 1923 pozvali do Činohry SND, kde účinkoval až do svojej smrti. Za 30 rokov svojej profesionálnej kariéry vytvoril 297 postáv a odohral vyše 5000 predstavení.
     Najväčší divácky ohlas mal Jozef Kello ako Malecký v Tajovského Ženskom zákone. Bola to jeho celoživotná úloha, režisér Ján Borodáč ho do nej obsadil v každom novom naštudovaní. Takisto sa vždy objavil v Statkoch-zmätkoch. Kello sa úspešne zhostil titulnej úlohy vo veselohre Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra, ktorá mala premiéru v roku 1931. Bol prvým predstaviteľom poctivosťou posadnutého úradníčka. V roku 1946 ho obsadili do úlohy baču vo filme Varúj, ktorý bol natočený ako prvý slovenský film po druhej svetovej vojne.
     Jozef Kello zomrel 17. marca 1951 v Bratislave.