Divadlo 2020: Slovenské herecké nebo – Gustáv Valach
Popredný slovenský herec Gustáv Valach nikdy nepatril medzi interpretov, ktorí brali každú alebo akúkoľvek ponuku. Vždy dôkladne rozhodoval, či je ponúkaná herecká príležitosť v súlade s jeho presvedčením, cítením, s prísnymi a tvrdými mravnými normami, ktoré mu boli vlastné.
Gustáv Valach sa narodil 16. marca 1921 v Hontianskych Nemciach, dnes okres Krupina. Ochotníckemu divadlu sa zanietene venoval už počas štúdia na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Po štúdiách na Konzervatóriu v Bratislave pôsobil ako rozhlasový hlásateľ a v roku 1946 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla, kde zotrval až do dôchodku. S divadelnou scénou sa však musel na štyri roky z politických dôvodov rozlúčiť a v rokoch 1959 – 1963 pracoval ako robotník.
Z divadelných úloh vtlačil svoju osobitnú hereckú pečať do postáv, akými boli napríklad John Proctor v Salemských bosorkách, Kreón v Sofoklovej Antigone, Newton v hre Fyzici, Repáň v inscenácii Krčma Pod zeleným stromom, gazda Palčík v Tajovského hre Statky-zmätky alebo bača Ondrej v Stodolovej inscenácii Bačova žena. Stvárňoval žánrovo rôzne úlohy, často rázovitých dedinčanov a húževnatých vrchárov so svojským humorom a pohľadom na svet vnímal svoje povolanie ako poslanie.
Nevšednú kreatívnu tvárnosť a majstrovstvo prieniku do zložitých hlbín ľudského vnútra uplatnil pri stvárňovaní Shakespearových postáv Tybalta v Rómeovi a Júlii, Oberona v Sne noci Svätojánskej, a najmä Kráľa Leara v rovnomennej inscenácii. Nezabudnuteľné postavy stvárnil v dielach československej televíznej a filmov tvorby. Zaujal vo filmoch Kto si bez viny , Drak sa vracia, Čierne ovce, Kto odchádza v daždi…, Stíny horkého léta či v trilógii Pod jezevčí skálou, Na pytlácké stezce a Za trnkovým keřem. Posledný raz si zahral v televíznej inscenácii Balada o mŕtvych očiach.
Gustáv Valach zomrel 27. apríla 2002 v Bratislave.
