Zomrela Mária Kráľovičová

Mária Kráľovičová sa narodila 7. júna 1927 v obci Čáry na Záhorí. Bola najstaršou z piatich detí. Keď mala 15 rokov odišla za prácou do Bratislavy. Začínala ako holičská učnica, potom pracovala ako predavačka v obchode s odevmi a napokon v sklade na výdaj balov papiera.

Po skončení druhej svetovej vojny si prečítala inzerát, že hľadajú hercov a herečky do slovenských divadiel. Konkurz sa konal v historickej budove SND. Prihlásila sa a očarila aj jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadelníctva, herca, režiséra a pedagóga Andreja Bagara.

Hereckú kariéru začala v auguste 1945 v Slovenskom komornom divadle v Martine, kde účinkovala dve sezóny, počas ktorých odohrala štrnásť titulov. Hneď v prvej sezóne získala v roku 1946 na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone.

V rokoch 1947 - 1950 študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ale už od 1. januára 1948 sa stala členkou SND, kde pôsobila nepretržite 74 rokov až do 1. januára 2022. Na javisku bola kráľovnou, intelektuálkou, ale aj ženou z fabriky. Bolo Oféliou, Júliou, svätou Janou, stvárnila Čechovove hrdinky i Marylin Monroe. Osudnou sa jej stala Sládkovičova Marína.

Mária Kráľovičová bola prvou slovenskou televíznou herečkou. V roku 1957 ju totiž režisér Ján Roháč obsadil spolu s Elom Romančíkom do inscenácie Do videnia, Lucienne!, ktorá vlastne odštartovala sériu legendárnych televíznych pondelkov. Televízia poskytla Márii Kráľovičovej množstvo ďalších hereckých príležitostí. Účinkovala v snímkach Cid (1973), Buddenbrookovci (1974), Americká tragédia (1976), Louis Pasteur (1977), Višňový sad (1979) alebo Tiene v raji (1986).

Na filmovom plátne debutovala postavou Uľky Bujnovej v Bielikovom filme Priehrada (1950), neskôr si zahrala v detektívke Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil (1959), v kultovej komédii Skalní v ofsajde (1960), v psychologickej dráme Ivanov (1963) či v dráme Veľké šťastie (2006).

Mária Kráľovičová sa stala prvou recitátorkou, ktorá prezentovala slovenskú poéziu na troch kontinentoch. Napríklad v roku 1958 na svetovej výstave Expo v Bruseli a v roku 1967 na výstave Expo v Montreale.

V roku 2002 jej prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a o desať rokov neskôr dostala Medailu prezidenta SR. V rámci odovzdávania ocenenia Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) ju v roku 2006 uviedli do Siene slávy.