Rok 1992: Osudná autohavária Alexandra Dubčeka

     Alexander Dubček pri autohavárii utrpel ťažké zranenia, predovšetkým chrbtice a hrudníka s postihnutím telesných systémov a následným šokovým stavom, sprevádzaným poruchami vnútorných orgánov. Po nehode ho previezli do nemocnice v Humpolci, neskôr helikoptérou na ARO pražskej nemocnice Na Homolke.

Ďalší prevoz vylúčený

     Pre trieštivú zlomeninu bedrových stavcov A. Dubčeka 2. septembra operovali. Po stabilizácii krvného obehu sa podrobil náročnej trojhodinovej operácii, keď sa uskutočnila dekompresia miechového kanála. Jeho stav bol vážny, ale stabilizovaný. Pacient bol na druhý deň po operácii pri vedomí. Priebeh rekonvalescencie sa 17. septembra zhoršil.
   

     Dňa 19. septembra ošetrujúci lekári oznámili, že trpí poruchou obehu krvi v mozgových cievach. Preto a v dôsledku mnohých organických zmien, dokázaných vyšetrovaním počítačovým tomografom a trvalým neurologickým sledovaním, bolo treba uskutočňovať riadenú pľúcnu ventiláciu. Do konca septembra bol pacient pri vedomí a komunikoval.

     Prvého októbra navštívila Alexandra Dubčeka talianska delegácia na čele s bolognským starostom. Od roku 1988 bol Dubček čestným občanom tohto mesta a čestným doktorom Bolognskej univerzity. Uvažovalo sa o prevoze chorého do Talianska, avšak pre zdravotný stav to bolo nereálne.

...operácia strieda operáciu

    Alexander Dubček sa 6. októbra v pražskej nemocnici Na Homolke podrobil ďalšej trojhodinovej akútnej brušnej operácii pre komplikácie sprevádzajúce traumu a dlhodobú poúrazovú hospitalizáciu. Operáciu znášal dobre, jeho zdravotný stav sa prechodne  zlepšil, nastalo však zlyhanie funkcie obličiek. Od 7. októbra bol napojený na umelú obličku a pľúcny ventilátor. Dňa 14. októbra ho znovu operovali s cieľom dekompresie miechového kanála. Odvtedy bol jeho zdravotný vážny, až kritický.

 Smrť Alexandra Dubčeka

     Dňa 7. novembra 1992 o 21.25 Alexander Dubček v pražskej nemocnici Na Homolke zomrel. Hlavnou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca, pľúc a obličiek. Prístroje neboli schopné zaisťovať činnosť uvedených životne dôležitých orgánov.

Havária alebo vražda?

     O havárii Alexandra Dubčeka, ktorá sa stala 1. septembra 1992 na 88. kilometri diaľnice D1 neďaleko Humpolca, ako aj spôsobu jeho ošetrovania a ďalších súvislostiach priniesli médiá veľké množsto informácií. Objavili sa v nich aj názory, že A. Dubček nezomrel náhodou.

     V júli 1998 vyšla na Slovensku kniha Liboslava Lexu s názvom Tragédia na 88. kilometri... s podtitulom Dokumenty, dôkazy. Bývalý právnik SDSS v nej priniesol všetky dostupné materiály o tragédii, ale aj o vyšetrovaní prípadu smrti Alexandra Dubčeka. Podľa publikovaných informácií v knihe polícia na mieste nehody neurobila trasostopu, nezodpovedala sa otázka, ako sa A. Dubček ocitol 20 metrov od auta. V krátkom čase sa na mieste nehody objavila aj ochranka napriek tomu, že ju nikto nevolal a polícia po prehliadke miesta porušila vlastné predpisy a odovzdala Dubčekovu aktovku nepozvanej ochranke. Aktovka mala ukrývať citlivé materiály pre moskovské rokovanie a koncept prejavu proti rozdeleniu ČSFR. Takisto nedošlo ani k nezávislej obhliadke auta, pretože niekoľko dní po havárii vrak zmizol v garážach ministerstva vnútra a bol opravený. 

Vyšetrovanie havárie je na konci

     "Pri preverovaní prípadu okolností dopravnej nehody, pri ktorej došlo k vážnym zraneniam bývalého predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR Alexandra Dubčeka, neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali záver, že úmrtie A. Dubčeka spôsobil trestný čin vraždy", vyhlásil generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností PZ Jaroslav Ivor 14. februára 2000.
       

     Podľa jeho slov sa preverovanie uskutočnilo na základe trestného oznámenia, ktoré podala v septembri 1999 Sociálnodemokratická strana Slovenska na neznámeho páchateľa za spáchanie trestného činu vraždy. Tú mal spáchať  tak, že zinscenoval dopravnú nehodu, na následky ktorej A. Dubček 7. novembra 1992 zomrel. "Oznamovateľ bol požiadaný, aby konkretizoval toto svoje podozrenie, pričom vyšetrovateľ dostal publikáciu Liboslava Lexu Tragédia na 88.  kilometri. Vyšla v tlači v roku 1998", upresnil J. Ivor.

Dážď, vietor, aquaplanning...

     "V čase nehody, 1. septembra 1992, na 88. kilometri diaľnice D1 v smere do  Prahy silno pršalo a fúkal vietor. Vozovka bola pokrytá silnou vrstvou vody", pokračoval J. Ivor. Vozidlo BMW 535i riadil príslušník federálneho PZ Ján R. na zadnom sedadle sedel A. Dubček, ktorý si na toto sedadlo presadol na motoreste Deväť krížov, nakoľko si chcel preštudovať materiály na zasadnutie FZ. Cesta bola riadne plánovaná. Na možnosť nebezpečenstva šmyku za mokra v inkriminovanom  mieste upozorňujú dopravné značky už od 1000 metrov. Asi 300 metrov od miesta nehody sa nachádza dopravná značka najvyššia dovolená rýchlosť 80 kilometrov za hodinu s dodatkovou značkou za mokra. Za veľmi významné považoval šéf vyšetrovateľov fakt, že bol zistený priamy svedok dopravnej nehody - Alojz K., ktorý išiel tým istým smerom na svojej Škode 105. Podľa svedka asi 500 metrov pred osudným miestom bol predbehnutý bavorákom, ktorý podľa jeho odhadu išiel asi od 140 až 170 kilometrov za hodinu. Po predbehnutí 200 až 300 metrov videl ako došlo ku šmyku BMW. Aloj K. po nehode zastavil, prišiel k vozidlu a bezprostredne videl zranených.

     V priebehu 15 až 20 minút A. Dubčeka previezli do  nemocnice. Na základe znaleckých posudkov výrazným prvkom na vzniku nehody bol jav-aquaplanning (zníženie prilnavosti pneumatík vozidla k vozovke). Pri nehode došlo k vymršteniu oboch cestujúcich mimo vozovku. Podľa prvej varianty sa otvorili pri náraze dvere BMW. Druhá pravdepodobnejšia bola, že k vymršteniu osôb došlo pri rotujúcom pohybe vozidla, keď došlo k vyrazeniu skla a predpokladalo sa, že cez to mohli vypadnúť. Nik vo vozidle nebol pripútaný.

     Súd uznal vodiča Jána R. vinným z ublíženia na zdraví s následkom smrti. Uložil mu  nepodmienečný trest odňatia slobody dvanásť mesiacov. Ján R. požiadal prezidenta Václava Havla o milosť, ktorú však tento zamietol.

     Smrť Alexandra Dubčeka bola obrovskou stratou nielen pre jeho vlasť a národ, ktorý ho miloval ako čestného a poctivého človeka, ale aj pre Európu a svet, kde ho pokladali za jedného z politikov, ktorí určovali charakter spoločnosti a budovali jej cestu do budúcnosti.