Rok 1992: Stránky novín zaplnili správy o smrti Alexandra Dubčeka

     Od autohavárie na diaľnici pri Humpolci, pri ktorej sa ťažko zranil jeden z najobľúbenejších československých politikov, uplynuli dva mesiace. Ľudia doma i v zahraničí sa z agentúr dozvedeli, že večer v sobotu 7. novembra 1992 Dubček zomrel.

     Rozhlasový éter zo soboty na nedeľu zaplavili smutné správy o smrti vedúcej osobnosti Pražskej jari, ponovembrového predsedu federálneho parlamentu a predsedu Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Prvú oficiálnu správu vydala štátna tlačová kancelária. „Bývalý predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR a predseda Sociálno-demoktratickej strany na Slovensku, ktorý 1. septembra havaroval, dnes (7.11.) zomrel o 21.25 h v pražskej nemocnici na Homolke.“ Tlačovú kanceláriu Slovenskej republiky vtedy o úmrtí informoval riaditeľ nemocnice.

     Noviny v nedeľu nevychádzali, ale informácie o úmrtí politika, sa objavovali vo vysielaní domácich i zahraničných televíznych a rozhlasových staníc. Samotná tlačová agentúra v priebehu 8. novembra vydala desiatky správ o kondolenciách, ktoré prichádzali z Československa i zo zahraničia.

     Na úmrtie politika ihneď zareagovali ústavní činitelia, vrátane bývalého prezidenta Václava Havla, predstavitelia politických strán a občianskych združení, postupne sa pridávali predstavitelia miest i pracujúci v podnikoch. Ako prvá v zahraničí rozšíreným programom zareagovala televízia v susednom Rakúsku.„Viedenská televízia ako prvé zahraničné médium zaradilo dnes v noci o trištvrte na jednu, dokumentárny zostrih filmu o Alexandrovi Dubčekovi na základe správy o jeho úmrtí,“ píše sa v správe z archívu TASR.

     Následne v pondelok 9. novembra 1992 vychádzajú noviny a denná tlač je plná smutných správ o úmrtí Dubčeka. Ten bol v druhej polovici roka 1992, v čase prebiehajúcich legislatívnych zmien týkajúcich sa rozdelenia federácie, považovaný za významného kandidáta na prezidenta novej Slovenskej republiky.

     V novinách sa objavujú titulky ako „Hrdina pražskej jari“, „Svet smúti s nami“, „Človek triumfu a sklamania“, „Veľký človek a humanista, „Komunista s ľudskou tvárou“. Všetky mali charakterizovať človeka, ktorý bol už počas života medzi občanmi považovaný za legendu obrodného procesu.

     V priebehu nasledujúcich niekoľkých dní prichádzali na štátne úrady i do redakcie tlačovej agentúry informácie o doručených kondolenciách od hláv štátov a parlamentov z celého sveta. Správy o smrti Dubčeka a reakcie politikov sa objavujú aj v zahraničných médiách predovšetkým v Taliansku, Francúzsku, Nemecku i Veľkej Británii. Tie sa venujú predovšetkým jeho pôsobeniu z konca 60. rokov. „Pre Alexandra Dubčeka, ktorý zomrel počas víkendu, budú trúchliť nielen Česi a Slováci. Celá politická generácia bola očarená príťažlivou, ale chybnou ideou štátneho socializmu s ľudskou tvárou,“ písalo sa 9. novembra 1992 v britskom denníku The Times.

     V nasledujúcich dňoch sa noviny na Slovensku a v Čechách venovali predovšetkým priebehu poslednej rozlúčky so zosnulým.