Rok 1957:Štátny smútok strieda radosť zo zvolenia nového prezidenta

     „Československá republika sa zahalila v dňoch 13. až 18. novembra 1957 do štátneho smútku. Pracujúci žialia za svojim prezidentom. S hlbokým bôľom prežívajú smútok nad stratou milovaného Antonína Zápotockého“, píše sa v archívnych správach TASR.

     Antonín Zápotocký (1884 - 1957) bol synom priekopníka českého robotníckeho hnutia Ladislava Zápotockého. Vyučený kamenár začínal politickú kariéru ako funkcionár sociálnej demokracie na Kladniansku v Čechách a redaktor jej straníckej tlače. Po vzniku Československej republiky sa stal jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád a odborov.

     V rokoch 1922-1925 bol Antonín Zápotocký generálnym tajomníkom KSČ. V jej vedení sa udržal aj po V. zjazde vo februári 1929, keď ho kritizovali stúpenci Klementa Gottwalda. V 30. rokoch 20. storočia sa angažoval v komunistických Rudých odboroch. Organizoval štrajk v českom Moste v roku 1932. Usiloval sa o zjednotenie českých a slovenských odborov na protifašistickej platforme.

     Krátko po nemeckej okupácii Čiech ho v apríli 1939 zatkli pri pokuse o ilegálny prechod hraníc do Poľska a až do roku 1945 ho väznili v nemeckom koncentračnom tábore Sachsenhausen. Neskôr, v tom istom roku sa Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva ÚV KSČ a poslancom Národného zhromaždenia. Po prevrate v roku 1948, na ktorom sa ako člen vtedy najsilnejšej politickej strany a ako zástupca závodných odborových rád spolupodieľal, ho 15. júna 1948 vymenovali za predsedu vlády ČSR.

     Keď zomrel československý prezident Klement Gottwald, Národné zhromaždenie zvolilo Antonína Zápotockého 21. marca 1953 za prezidenta republiky. Ako najvyšší predstaviteľ štátu sa snažil zmeniť nepriaznivé pomery, ktoré v 50. rokoch 20. storočia v ČSR panovali. Vyslovil sa proti násilnej kolektivizácii vidieka, narazil však na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným, preto na svoje snaženie rezignoval.

     Antonín Zápotocký zomrel 13. novembra 1957 v Prahe na infarkt vo veku 72 rokov.

     Vo štvrtok 14. novembra sa na smútočnej schôdzi zišlo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby si uctilo nehynúcu pamiatku člena politického byra ÚV KSČ, prezidenta republiky súdruha Antonína Zápotockého. Po pietnom dvojminútovom tichu predniesol smútočný prejav predseda SNR František Kubač. Zo smútočného zasadnutia predsedníctva SNR poslali sústrastné listy ÚV KSČ a vláde Národného frontu i manželke zosnulého prezidenta pani Márii Zápotockej.

     V mestách i obciach, na námestiach i v závodoch pribúdajú katafalky, pri ktorých si pracujúci ľud pripomína milujúceho prezidenta.

     "Na znak úcty k zosnulému prezidentovi Antonínovi Zápotockému sa zastavili v celej republike o 13.00 hodine všetky stroje a pracujúci závodov si uctili v tichom postoji veľkého zosnulého", uvádza archívna správa TASR.

     Slovensko zaodiate do smútočného šatu jesene, so skľúčeným srdcom prežívalo 18. novembra - deň rozlúčky s milovaným prezidentom Antonínom Zápotockým. K ucteniu pamiatky Antonína Zápotockého boli v tento den smútočné zhromaždenia, na ktorých si po pietnej slávnosti pracujúci vypočuli rozhlasový prenos z pohrebu prezidenta republiky Antonína Zápotockého.

     Na druhý deň po pohrebe A. Zápotockého všetok pracujúci ľud našej vlasti s veľkým záujmom a pozornosťou sledoval priebeh zasadnutia Národného zhromaždenia Československej republiky. Dňa 19. novembra o 12. hodine sa zišli poslanci, aby zvolili nového prezidenta republiky. Stal sa ním Antonín Novotný.

     Antonín Novotný (1904-1975) bol šiestym čs. prezidentom. Rád manuálne pracoval, hral volejbal a najradšej záhradkárčil. Nehýril, necestoval, na dovolenku chodil len do ZSSR. Zaviedol tzv. "systém bielych obálok". Svojím najbližším spolupracovníkom dával zo svojich financií väčšie či menšie finančné čiastky v známych bielych obálkach, a tak si ich zaväzoval. Sám navrhol zníženie svojho prezidentského platu, v tom čase v sume 240.000 Kčs mesačne na 170.000 Kčs. Bol ochotný ísť ešte nižšie, ale súdruhovia v predsedníctve strany protestovali, že nemá právo kaziť ďalším prezidentom výšku mzdy.

     Antonín Novotný bol vyučený zámočník, pracoval ako robotník vo viacerých firmách. V roku 1921 vstúpil do KSČ, v ktorej postupne pôsobil v rôznych straníckych funkciách v rámci straníckej organizácie v Prahe. V čase druhej svetovej vojny sa zúčastňoval na ilegálnej činnosti KSČ, za čo ho zatkli a v rokoch 1941–1945 väznili v nacistickom koncentračnom tábore Mauthausen v Rakúsku. Po skončení vojny sa vrátil k práci v straníckom aparáte KSČ. Ako vedúci funkcionár pražskej straníckej organizácie mal významný podiel na komunistickom puči vo februári 1948 a na zavádzaní a upevňovaní komunistického režimu vo vtedajšom Československu. V roku 1953 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ. Od 19. novembra 1957 do 22. marca 1968 bol prezidentom republiky.

     V roku 1960 Antonín Novotný odvážne prehlásil, že v Československu je vybudovaný socializmus a slovo socialistický sa po prijatí socialistickej ústavy dostalo aj do názvu republiky. V súvislosti s týmto aktom bol Novotný nútený vyhlásiť amnestiu, po ktorej z väzení vyšlo mnoho ľudí, odsúdených v politických procesoch v prvej polovici 50. rokov 20. storočia, okrem iných aj Gustáv Husák. Napriek tomu nebol na Slovensku obľúbený. Jeho problémom bol pragocentrizmus. Centralistické riadenie totiž nebolo naklonené Slovensku. Začiatkom júla 1960 obmedzil právomoci SNR, zrušil Zbor povereníkov – národný orgán vládnej a výkonnej moci na Slovensku, ktorého práva boli dané ústavou z roku 1948. Pre slovenské národné orgány i inštitúcie, sebauplatnenie slovenského národa nebol zrazu v ČSSR žiaden záujem. Pri návšteve Slovenska si dokonca odmietol od reprezentantov Matice slovenskej prevziať dary a zakázal to aj svojej manželke.  

     V rokoch 1967–1968 A. Novotného ostro kritizovali, najprv vedenie KSČ, potom (na jar 1968) aj široká verejnosť. Začiatkom januára 1968 ho odvolali z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, 22. marca 1968 abdikoval z úradu prezidenta republiky. V apríli a máji 1968 ho zbavili všetkých zostávajúcich funkcií a odišiel z politického života.