Pokračuje asanácia Bratislavy
Druhý bratislavský most cez Dunaj nadobro zmenil niekdajší výzor hlavného mesta. Kvôli výstavbe sa zbúrala značná časť Podhradia a výstavba zasiahla územie mesta až po Patrónku. Od decembra 1967 sa začala stará Bratislava doslova strácať pred očami.
O umiestnení štyroch mostov sa uvažovalo už v územnom pláne Bratislavy v roku 1914. V pláne bol zakreslený starý most, most v Podhradí, most ponad Zimný prístav a most v mieste dnešného nového prístavu. Keďže Petržalka bola v pohraničí, tak sa o ďalších premosteniach neuvažovalo, a takisto ani s masívnym urbanistickým rozvojom na pravom brehu rieky.
Most bez ďalšieho búrania
Nový most, ale bez následných asanácií navrhoval už v roku 1949 architekt Kamil Gross. Ešte citlivejšie vyústenie mosta pod hradom navrhoval v roku 1958 aj tím architekta Milana Hladkého. O desať rokov sa však realita zmenila. Výstavba druhého mosta cez Dunaj sa začala 5. decembra 1967. Na rad prišli asanačné práce, a tak mali obyvatelia i návštevníci mesta poslednú možnosť zaznamenať si na fotkách niekdajší výzor hlavného mesta. Ten sa začal kvôli novým komunikáciám rýchlo meniť.
Búranie pokračuje
Dňa 21. decembra 1975 pokračovali búracie práce na Mierovom námestí. Z archívnej správy sa dozvedáme, že: "mnohých Bratislavčanov iste potešilo, keď sa dozvedeli, že komunikácia od nového Mostu SNP cez Dunaj, je už otvorená až po Šmeralovu ulicu. V spojitosti s touto komunikáciou dali do premávky aj Kapucínsku ulicu, s použitím nadjazdu nad trasou od mosta. Stavbári však vedia aj to, že nová komunikácia od Mosta SNP bude pokračovať od Šmeralovej ulice až po Mierové námestie a potom až na Mýtnu a ulicu Obrancov mieru. Križovatka na Mierovom námestí bude mimoúrovňová. Trasa od Mostu SNP na Mýtnu ulicu pôjde popod križovatku. Vybudujú tu aj halový podchod pre peších. Než túto stavbu dohotovia, budú až dávno zbúrané staré domy, ktoré sme zachytili na našich obrázkoch, aby ostali na pamiatku pre milovníkov starej Bratislavy."
