Sekcia

Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel

Vladimír Reisel sa na začiatku svojej tvorby prihlásil k poetike nadrealizmu, čo bola slovenská obdoba francúzskeho surrealizmu.

     Do tvorivého ovzdušia nadrealizmu prispel Vladimír Reisel zbierkami Vidím všetky dni a noci (1939), Neskutočné mesto (1943) a zbierkou Zrkadlo za zrkadlom (1945).     

 

     Vladimír Reisel sa narodil 19. januára 1919 v Brodzanoch. Po maturite na prievidzskom gymnáziu odišiel v roku 1937 do Prahy na Karlovu univerzitu študovať francúzštinu. Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) sa vrátil na Slovensko do Bratislavy, kde študoval slovenčinu a francúzštinu na dnešnej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
     Po skončení vysokoškolského štúdia pôsobil v rokoch 1941-1945 ako stredoškolský učiteľ. Od roku 1945 do roku 1949 pracoval ako tlačový atašé na vtedajšom československom veľvyslanectve v Paríži. Po návrate z Paríža sa zamestnal v týždenníku Život, v ktorom vydržal do roku 1959. V rokoch 1960-1973 pôsobil ako zástupca šéfredaktora v Slovenských pohľadoch. Vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, určitý čas aj na pozícii šéfredaktora, pracoval do roku 1988.

Básnik Vladimír Reisel, narodený 19. januára 1919 v Brodzanoch (okres Topoľčany), je i šéfredaktorom Slovenských pohľadov. Za dlhoročnú významnú literárnu tvorbu je od roku 1974 nositeľom vyznamenania Zaslúžilý umelec. Foto: archív TASR, autor J. Teslík/9. decembra 1974

 

     Po roku 1948 vydal V. Reisel básnické knihy Svet bez pánov (1951), Doma (1953), Milovaní milujúci (1954), Dobrí vtáci (1954) a Spevy sveta (1955), v ktorých sa nevyhol socialistickému realizmu.
     Návrat k nadrealistickej poetike so snahou o jej ďalší tvorivý posun ohlásil Vladimír Reisel v zbierkach Ďakujem ti (1957), Básne o sne (1962), Smutné rozkoše (1966), alebo v zbierke Tanečnica z roku 1975. Meditatívno-filozofujúci rozmer majú zase zbierky U nás (1977) a Rozlúčky (1980). Po zbierke ľúbostných veršov Žena a muž (1984) publikoval ešte v roku 1988 knihu svojich nepublikovaných básní z druhej polovice 30. rokov 20. storočia pod názvom Trpké plánky.
     Deťom venoval lyrické knihy Keď sa lúka zazelená (1961), Tisíc hier a tisíc kvetov (1961) a leporelo Zázračná muzika (1962).
     Významný prínos do slovenskej literatúry predstavujú aj Reiselove preklady z francúzskej literatúry, ktoré začal publikovať od roku 1936.

Vláda ČSSR udelila na návrh vlády SSR za vynikajúce umelecké diela a výkony čestný titul Zaslúžilý umelec desiatim umelcom. V mene vyznamenaných sa poďakoval básnik Vladimír Reisel: zľava Klára Havlíková, Igor Hrabinský, Július Lenko. Foto: archív TASR, autor M. Borodáčová/24. mája 1974

 

     Vladimír Reisel dlhé roky redigoval básnickú edíciu Kruh milovníkov poézie, ktorá za desaťročia trvania priblížila slovenskému čitateľovi najväčšie básnické zjavy svetovej poézie a mala výrazný inšpirujúci vplyv aj na tvorbu nových básnických generácií na Slovensku.

     Vladimír Reisel zomrel 1. septembra 2007 v Bratislave vo veku 88 rokov.