Rok 1961: V Bojniciach otvorili najmodernejšiu nemocnicu na Slovensku
V deň 13. výročia Februárového víťazstva dostal banícky región Hornej Nitry pekný a dôležitý darček. V Bojniciach otvorili nový ústav národného zdravia.
Nová nemocnica s poliklinikou bola v tom čase najväčšou v Stredoslovenskom kraji a najmodernejšou na Slovensku. Mala 11 oddelení a lôžkovú kapacitu 480 postelí. Postavili ju za necelých päť rokov v náklade 60 miliónov Kčs. Prvými hospitalizovanými v deň otvorenia, 25. februára 1961, boli štyria pacienti očného oddelenia.
O lokalizácii novej nemocnice v Bojniciach sa viedli dlhoročné diskusie. ONV v Prievidzi už v auguste 1945 žiadalo o zriadenie štátnej nemocnice v Prievidzi. Niektoré MNV ju chceli vybudovať v Novákoch, či Handlovej kde po vojne zostala rozbombardovaná nemocnica. Keďže v štátnej pokladnici nebol v tom čase dostatok finančných prostriedkov, Povereníctvo zdravotníctva túto požiadavku zamietlo. Odporučilo dobudovať rozostavanú nemeckú nemocnicu v Nitrianskom Pravne.
V Handlovej, Novákoch, Cigli sa postupne rozmáhal banícky priemysel a prievidzská dolina nutne potrebovala nemocnicu. Začiatkom 50. rokov Povereníctvo zmenilo názor a stavbu povolilo. Lokalizácia však mnohých prekvapila. Dôvod prečo sa nemocnica nakoniec postavila v Bojniciach bol veľmi pragmatický. Bojnice boli kúpeľné mesto a v prípade vojnového ohrozenia by tak bola nemocnica v závetrí.
Stavebný projekt novej nemocnice bol schválený v apríli 1954. Pôvodne sa počítalo aj s vybudovaním lekárskej fakulty, avšak n. p. Priemstav, ktorý nemocnicu budoval projekt vrátil ako nevyhovujúci. Základný kameň nemocnice bol položený 3. júna 1956.
Nemocnicu projektoval ing. architekt Jaroslav Rajchl s kolektívom. Vonkajšie a vnútorné priestory nemocnice zdobia diela akademických sochárov F. Draškoviča, F. Gibalu a akademického maliara V. Vestenického. V sobotu 25. februára 1961 prišla do Bojníc delegácia ÚV KSS, aby slávnostne odovzdala nemocnicu do rúk pracujúceho ľudu. O tri roky neskôr sa v bojnickej nemocnici narodil prvý slovenský olympijský víťaz Miloslav Mečíř.