Vzdelávanie hluchonemých v Bratislave malo tradíciu
Prvý ústav pre hluchonemých vznikol v Bratislave ešte v roku 1836. V júni 1872 ho mestské zastupiteľstvo pre nedostatok finančných prostriedkov zrušilo. Vzdelávanie však pokračovalo naďalej.
Bratislava mala svoje ústavy pre hluchonemým aj v rokoch 1878 – 1892, 1905 – 1921 a nakoniec IV. bratislavský ústav pre hluchonemých v rokoch 1929 – 1945. Po druhej svetovej vojne fungovala v hlavnom meste na Železničiarskej ulici osemročná stredná škola pre hluchonemých s materskou školou a domovom, v ktorom žili žiaci po celý čas výchovy.
„Tohto roku (1958) je v škole 12 detí. Do materskej školy prijímajú 4 až 5 ročné deti, u ktorých sa musia zavčasu podchytiť eventuálne chyby reči, sluchu a rozvíjania zmyslov. Po príprave v materskej škole prejdú deti do osemročnej strednej školy pre hluchonemých, kde sa učia artikulovanej reči. Úlohou školy je deti vzdelať a vychovať tak, aby sa mohli uplatniť v im prístupných odboroch a zúčastniť sa aktívne budovania socializmu v našej vlasti. Na dosiahnutie tohto cieľa sú zamerané preto všetky metódy, formy a prostriedky“, uvádza sa v archívnej správe TASR.
