Československo – 100 rokov, 100 hitov (V) 

      Parádny rozvoj a po ňom normalizácia   

      Sto rokov uplynulo od vzniku Československej republiky. Počas 75 rokov spoločného života Čechov a Slovákov vznikli desiatky kultúrnych počinov, ku ktorým jednoznačne patrí aj populárna hudba. TASR v desaťdielnom seriáli od 21. do 30. októbra ponúkne stovku hitov spoločnej cesty oboch národov - po bratsky a na polovicu - 50 českých a 50 slovenských. Od prvých priekopníkov Karla Hašlera a Gejzu Dusíka až po rozchod na konci roku 1992.  

Speváčka Naďa Urbánková začínala umeleckú dráhu v Pardubickom divadle. V roku 1964 ju režisér Ján Roháč angažoval do filmu Kdyby tisíc klarinetů. Zároveň v roku 1964 nastúpila do hudobného divadla Semafor. Jej prvým hitom v Semafore bola pesnička Drahý můj s Jiřím Grossmanom. V roku 1969 začala jej dlhodobá a úspešná spolupráca s Country Beatom Jiřího Brabce. Spolu účinkovali aj v americkom Nashville, centre americkej aj svetovej country hudby.

V roku 1990 sa vydala do Švajčiarska. Manželstvo ani podnikanie jej nevyšlo a po veľkých problémoch v osobnom živote sa v roku 2002 vrátila na českú hudobnú scénu, spolupracuje so skupinou Bokomara. Naďa Urbánková patrí k najúspešnejším a najpopulárnejším speváčkam československej éry. Za roky 1972 až 1976, teda päťkrát po sebe, vyhrala anketu Zlatý slávik. V roku 1974 vyšla jej prvá profilová LP platňa 24 hodin s Naďou Urbánkovou.  Z mája 1969 je známa pieseň Svítá nad velkou louží. 

Svítá nad velkou louží / Naďa Urbánková   (Mojmír Balling, Ivo Fischer)   3.19

Vládnúca komunistická strana vydala v decembri 1970 dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti, ktorý zaviedol normalizačný proces, ten sa týkal aj kultúry a hudby. Viacerí interpreti mali zastavené účinkovanie, niektorí sa nedostali do rozhlasového a televízneho vysielania. Kto iný by mal byť väčším odporcom okupácie vojsk Varšavskej zmluvy ako Karel Kryl (*1944). Z marca 1969 je jeho LP platňa Bratříčku, zavírej vrátka.

V roku 1969 emigroval do NSR, pracoval v rozhlasovej stanici Slobodná Európa. V roku 1971 nahral v Nemecku koncertnú verziu platne Bratříčku, zavírej vrátka. Tá sa potom do Československa dovážala ilegálne v obale platne ako Viedenské valčíky. V Nemecku vydal Karel Kryl ďalšie  LP platne Rakovina, Karavána mraků, Plaváček či Vůně. Do Československa sa vrátil až po Nežnej revolúcii v roku 1989. Zomrel vo veku nedožitých 50 rokov 3. marca 1994. 

Bratříčku zavírej vrátka / Karel Kryl   (K.Kryl)   2:21

Spevák Jiří Schelinger (*1951) vyrástol v rodine učiteľa hudby. Svoju prvú skupinu Nothing But Nothing založil už na základnej škole a hral v nej na gitaru. Jeho ďalšie účinkovanie je spojené s pražskými kaviarenskými skupinami. Tam ho našiel Karel Šíp a ponúkol mu miesto speváka v skupine Faraon. S ňou nahral prvý veľký hit Holubí dům. Hudbu zložil Jaroslav Uhlíř, text napísal Zdeněk Synek. Pod týmto menom sa skrýval Zdeněk Sverák, ktorý mal v tej dobe zákaz publikovať. Šípov Faraon bol akousi českou napodobeninou anglickej skupiny Mungo Jerry.

V roku 1974 prešiel do skupiny Františka Ringo Čecha, s ním vydal v roku 1975 album s názvom Nemám hlas jako zvon. Schelinger hral v hudobných filmoch Romance za korunu a Trhák. Naspieval titulné piesne do filmov Hop a je tu lidoop a Což takhle dát si špenát. Obidva filmy mali premiéru v roku 1977. Jeho sľubnú spevácku kariéru ukončila tragédia, keď zomrel za dodnes úplne nevysvetlených okolností 13. apríla 1981 v Bratislave. Z oslavy po vydarenom koncerte šla partia po Starom moste cez Dunaj a skúšali svoje schopnosti chôdzou po zábradlí a skokom do Dunaja. Jeho telo našli v Dunaji až po troch týždňoch. V ten osudný deň mal iba mesiac po tridsiatych narodeninách. 

Holubí  dům  / Jiří Schelinger   (Jaroslav Uhlíř / Emil Synek) 3:56

 *Speváčka, skladateľka a textárka Marie Rottrová (*1941) vyrástla v hudobníckej rodine, otec bol organistom, matka speváčkou. Po maturite sa zúčastnila talentovej súťaže v rodnej Ostrave (1960), kde skončila na štvrtom mieste. Od roku 1961 spievala so skupinou Františka Trnku, neskôr s ostravským rozhlasovým orchestrom. Potom to boli skupiny Samuel a Majestic. Od roku 1969 spievala so skupinou Flamingo, ktorá od 70. rokov hrala pod názvom Plameňáci. V roku 1972 vyšla prvá LP platňa Marie Rottrová. Spolupracovala s pesničkárom a textárom Jaroslavom Wykrentom.

Viaceré jej pesničky sa stali hitmi, medzi nimi Řeka lásky, Lásko, To nic, Lásko voníš deštěm, Markéta, To mám tak ráda, Večerem zhýčkaná či Měli jsme se potkat dřív. Počas speváckej dráhy si vyslúžila pomenovanie ostravská Lady Soul. V roku 2009 ju Akadémia populárnej hudby uviedla do Siene slávy. Medzi jej najväčšie hity patrí Řeka lásky. Hudbu aj text zložil Jaroslav Wykrent, nahrávka je z januára 1974. 

Řeka lásky / Marie Rottrová   ( Jaroslav Wykrent)   3:15

Z Ostravy pochádzala aj speváčka Věra Špinarová (*1951). V roku 1966 bola finalistkou speváckej súťaže Modrý kryštál. To malo v jej speváckej kariére zásadný posun, ešte v tom istom roku nahrala v ostravskom rozhlase prvú skladbu Já před tebou klečím a začala spievať aj s ostravskou skupinou Flamingo. V roku 1969 prijala angažmán v skupine Majestic. Tá si v roku 1971 zmenila názov na Orchester Ivo Pavlíka. V roku 1972 vydala prvú LP platňu s názvom Andromeda.

V roku 1975 získala na Bratislavskej lýre tretie miesto s pesničkou Lúčenie. V roku 1979 vydala druhý album Životopis. Od roku 1984 účinkovala s vlastnou skupinou Speciál. Úspešné boli jej albumy Meteor lásky a Stíny výsluní. V októbri 2005 vydala štúdiový album Čas můj zato stál. Zomrela vo veku 65 rokov 26. marca 2017, keď skolabovala počas koncertu. Supraphon vydal v novembri 2017 CD Box Věra Špinarová Čas můj za to stál so všetkými albumami, ktoré vydala v rokoch 1972 až 2005. Z februára 1974 je nahrávka piesne Grand hotel U Tří strun. 

 Grand hotel U Tří strun / Věra Špinarová   (Ladislav Štaidl, Zdeněk Rytíř)   2:43


      

Bratislava založila festival Bratislavská lýra

Hudobné festivaly boli miestom, kde sa stretávali interpreti, producenti a vydavatelia platní. Jedným z prvých v Európe bol festival talianskej populárnej piesne v talianskom prímorskom meste San Remo. Prvý ročník prebehol od 29. do 31. januára 1951, vyhrala Nilla Pizzi s piesňou Grazie dei fiori. Päť rokov nato, 24. mája 1956 sa vo švajčiarskom Lugane uskutočnil premiérový ročník súťaže Eurovision Song Contest, vyhrala domáca speváčka Lys Assia so skladbou Refrain. Zúčastnilo sa na ňom sedem štátov a každý z interpretov zaspieval dve piesne. V roku 1961 sa konal premiérový ročník Medzinárodného festivalu v poľských Sopotoch a dvakrát, v rokoch 1977 a 2000 ho vyhrala Helena Vondráčková.

Pozadu nebolo ani Československo. Vznikol medzinárodný festival Bratislavská lýra, pri jeho zrode stáli Pavol Zelenay a Ján Siváček, tí mali najväčší podiel na tom, že v bratislavskom PKO prebehol 23. až 26. júna 1966 prvý ročník. Do finále postúpilo 24 z prihlásených 797 piesní, po dvanásť českých a slovenských. Prvú zlatú lýru si vyspieval Karel Gott s piesňou Mám rozprávkový dom autorov Vieroslava Matušíka a Elišky Jelínkovej.

Z pohľadu histórie prvý výsledok bol spravodlivo československý, vyhral český spevák so slovenskou pesničkou. Na druhom mieste bola dvojica Marta Kubišová a Helena Vondráčková s piesňou Oh, baby, baby, na treťom mieste skončil Waldemar Matuška so skladbou Už modrej činžák zhas. Karel Gott súťažil s dvomi pesničkami, tou druhou bola Pošli to dál a skončila na štvrtom mieste.

Mám rozprávkový dom / Karel Gott   (V.Matušík, E.Jelínková) 2:57

Druhý ročník v júni 1967 vyhrala Eva Pilarová s piesňou Rekviem, tretí ročník vyhrala Marta Kubišová s piesňou Cesta a štvrtý ročník v júni 1969 Karel Černoch so skladbou Píseň o mé zemi. Piaty ročník v júni 1970 bol prvým slovenským úspechom. Zlatú lýru získala Marcela Laiferová s piesňou Slová autorskej dvojice Ivan Horváth a Ivan Úradníček. Striebornú lýru získali sestry Martha a Tena Elefteriadu s pesničkou To bolo včera autorskej dvojice Bohumil Trnečka a Ján Štrasser.      

„Získala som prvú slovenskú zlatú lýru, slovenskí autori aj slovenský interpret. Tá pieseň veľmi zabrala v Nemecku, bola v hitparáde na popredných miestach, dlho sa tam držala. Spievala som ju na festivale v Sopotoch, kde som získala cenu televízie a cenu kritiky. Pieseň mala úspech a dodnes ju rada spievam, nahrala som ju aj v novej verzii,“ zaspomínala na začiatok 70. rokov speváčka Marcela Laiferová a dodala: „Objavil ma Braňo Hronec. Povedal mi raz - Poď, napísal som pesničku, úplne novú, modernú. Bola som z toho udivená, trocha som sa aj bála ísť do rozhlasu. Nahrávali sme ju s Janou Belákovou, ktorá už mala skúsenosti z nahrávania, to mi dodalo trocha odvahy. A pieseň Lampy už dávno zhasli sa stala šlágrom roka. Kritika reagovala, že kopírujeme západ, ale ľuďom sa to páčilo.“ 

Slová / Marcela Laiferová   (I.Horváth, I.Úradníček)    2:47

Piaty ročník v júni 1970 bol prvým slovenským úspechom. Zlatú lýru získala Marcela Laiferová s piesňou Slová autorskej dvojice Ivan Horváth a Ivan Úradníček. Rok nato vyhrala Hana Ulrychová s piesňou Spoutej mě. Striebornú lýru získala Eva Máziková so skladbou Orfeus a Euridika. Rok 1972 bol opäť slovenský, 7. ročník priniesol zlatú lýru speváčke Eve Mázikovej, vyhrala s piesňou Krédo, ktorú zložili Miroslav Brož a Tibor Grünner.

Krédo / Eva Máziková    (M.Brož, T. Grünner)    4:16

Tretí slovenský úspech prišiel v roku 1974. Dve zlaté lýry udelila porota, získali ich Helena Vondráčková s pesničkou Malovaný džbánku a Karol Duchoň s piesňou Zem pamätá. Striebornú lýru si so skladbou Náměstí vyspievali sestry Martha a Tena Elefteriadu, bronzovú lýru získala Eva Kostolányiová s piesňou Dobré ráno. Karol Duchoň v tej dobe „siahal“ na vrchol slávy.

V roku 1975 spieval na festivale v Tokiu pieseň Čardáš dvoch sŕdc a v tom istom roku mu vyšla aj prvá LP platňa Čardáš dvoch sŕdc. V roku 1976 dostal pozvanie do Nemecka a tam nahral pre nemeckú pobočku americkej spoločnosti RCA Victor album, ktorý vyšiel pod názvom Karol. Vyslúžil si pomenovanie slovenský Tom Jones, ktoré dostal od nemeckej kritiky. Zomrel mladý, vo veku 35 rokov 5. novembra 1985. Hitom v roku 1977 bola jeho pieseň V slovenských dolinách. Cover verziu tohto hitu v roku 2007 nahrala skupina DESmod.

 V slovenských dolinách / Karol Duchoň (Peter Hanzely, Ľuboš Zeman)   2:38

Karol Duchoň s piesňou Zem pamätá získal tretiu zlatú lýru. Na ďalší úspech si slovenskí interpreti počkali opäť dva roky. V 11. ročníku v júni 1976 získala zlatú lýru speváčka Jana Kocianová s piesňou Pár nôt. Striebornú lýru získali súrodenci Hana a Petr Ulrychovci za skladbu Javory a bronz si s pesničkou Lúčenie vyspievala Věra Špinarová. Víťaznú pesničku Pár nôt zložili Pavol Zelenay a textár Ľubomír Zeman. 

Jana Kocianová (*1946) s piesňou Summertime vyhrala v roku 1968 televíznu spevácku súťaž Zlatá kamera a to rozhodlo o jej speváckej dráhe. Spievať začala s orchestrom Jaroslava Schejbala a potom aj orchestrom Juraja Velčovského. V roku 1971 nahrala prvý singel so skladbou Kadiaľ ísť (v origináli Love Story). V roku 1972 mala hity Nekonečná láska a Zahoď starosti. V roku 1973 vydala prvú LP platňu Jana Kocianová. V rokoch 1973 až 1975 účinkovala v programe Karla Gotta. Po návrate z Prahy spievala so skupinou Kyvadlo a Nový tradicionál. V roku 1976 získala zlatú Bratislavskú lýru za skladbu Pár nôt, prvenstvo si zopakovala v roku 1983 so skladbou Sklíčka dávnych stretnutí. Bola všestrannou speváčkou, spievala pop, jazz, blues aj folklór. Zomrela 23. septembra 2018. 

 Pár nôt / Jana Kocianová    (P.Zelenay, Ľ.Zeman)    3:01