Československo – 100 rokov, 100 hitov (VI) 

  
      Od hrnčekov cez obyčajného muža po kovboja

Sto rokov uplynulo od vzniku Československej republiky. Počas 75 rokov spoločného života Čechov a Slovákov vznikli desiatky kultúrnych počinov, ku ktorým jednoznačne patrí aj populárna hudba. TASR v desaťdielnom seriáli od 21. do 30. októbra ponúkne stovku hitov spoločnej cesty oboch národov - po bratsky a na polovicu - 50 českých a 50 slovenských. Od prvých priekopníkov Karla Hašlera a Gejzu Dusíka až po rozchod na konci roku 1992.

Hana Zagorová (*1946) začala spievať už počas stredoškolského štúdia s Ostravským rozhlasovým orchestrom. V roku 1963 sa dostala do finále speváckej súťaže Hledáme nové talenty. V rokoch 1964-1968 absolvovala štúdium herectva na brnianskej JAMU. V roku 1968 mala prvý hit, pieseň Bludička Júlie. Od roku 1969 účinkovala v hudobnom divadle Apollo. V roku 1970 vyšla jej prvá LP platňa Bludička. Potom hosťovala v divadle Semafor a od roku 1974 spolupracovala s orchestrom Karla Vágnera. V roku 1980 hrala jednu z hlavných úloh vo filmovom muzikáli Trhák režiséra Zdeňka Podskalského.

Od roku 1980 vystupovala s dvojicou spevákov Petr Kotvald a Stanislav Hložek. Po roku 1989 trocha ustúpila do pozadia, venovala sa písaniu televíznych scenárov. V roku 1996 začala opäť koncertovať, v roku 1998 vydala album Já?, v roku 2001 album Hanka a v roku 2003 Navěky zůstane pouze čas. Hana Zagorová je najúspešnejšou a najpopulárnejšou československou speváčkou, deväť rokov po sebe od roku 1977 do roku 1985 vyhrala anketu Zlatý slávik. Hana Zagorová, jedna z najväčších hviezd a stálic českej hudobnej scény má na svojom konte desať miliónov predaných nosičov, za čo dostala Diamantovú platňu Supraphonu. Z júna 1976 je pieseň s názvom Maluj zase obrázky.

Maluj zase obrázky / Hana Zagorová   (Pavel Žák)   5:27

Petr Spálený (*1944) začínal muzikantskú dráhu ako bubeník v dixielandovom súbore, potom to bola skupina Crossfire, v ktorej boli jeho spoluhráčmi Ladislav Klein a Zdeněk Rytíř. Spievať začal v roku 1967 v skupine Hipps svojho staršieho brata Jana Spáleného. Skupina prešla v roku 1967 do divadla Apollo a zmenila názov na Apollobeat. Prvým hitom Petra Spáleného bola v roku 1967 pesnička Plakalo bejby. V roku 1969 mu vyšla aj debutová LP platňa Petr Spálený a Apollobeat. Od roku 1971 už vystupovali s kapelou samostatne.

 V závere 70. rokov obnovil spoluprácu so Zdeňkom Rytířom, z ktorej vzišli také hity ako Dítě štěstěny, Obyčejný muž či Kolej Albertov. Bol to Zdeněk Rytíř, ktorý dal podnet Petrovi Spálenému na posun do podoby moderného country popového štýlu. Prehľad jeho úspešnej dráhy ponúka dvojkompilácia Obyčejný muž / To nejlepší 1967 – 2004 z roku 2004, kompilácia Bylo fajn z februára 2008 a trojkompilácia Dítě štěstěny, ktorá vyšla v júni 2010. Z októbra 1978 je skladba Obyčejný muž, k Spáleného hudbe napísal text Zdeněk Rytíř.

Obyčejný muž / Petr Spálený   (Petr Spálený, Zdeněk Rytíř) 4:02

Oldřich Říha (*1948) je zakladateľom a lídrom úspešnej skupiny Katapult. Mal pätnásť, keď začínal s hudbou v skupine Meteor, potom to boli skupiny Shadows, Memphis, Black Stars, Sinners, Flemings, Lylis. V skupine Blues Session a Cathedral začínal 70. roky, od roku 1972 hral v skupine Františka Ringo Čecha. V roku 1975 to už bola skupina Mahagon, kde hral s Jiřím Šindelářom, s ním hrali spolu už v Black Stars. Ešte v roku 1975 si zmenili názov na Katapult. Väčšinu skladieb skomponoval Oldřich Říha, prevažnú časť textov napísal Ladislav Vostárek.

Texty pre skupinu písali aj Pavel Vrba, Pavel Půta, Michal Vukovič a Milan Flanderka. V roku 1976 vyšiel prvý singel so skladbami Půlnoční závodní dráha a Lesní manekýn. V roku 1978 vychádza prvá LP platňa Katapult. Ich popularita bola v tej dobe veľká a dvakrát po sebe, za roky 1979 a 1980 získali Zlatého slávika v kategórii skupiny. V máji 2018 vydal Supraphon k Říhovým 70. narodeninám trojalbum Zlatá kolekce Katapult Essential. Ponúka 48 najväčších hitov z celej dráhy kapely. Nechýba na ňom ani hit Až z októbra 1979. 

Až / Katapult   (Oldřich Říha, Ladislav Vostárek)   2:58

 Spevák Michal Tučný (*1947) začínal ako 14-ročný v dixielandovej kapele, potom v roku 1963 hral na bicích v beatovej skupine The Makers. K tomu výborne spieval a rozhodol sa pre country štýl. V roku 1967 sa zúčastnil historicky prvého ročníka festivalu Porta – ako hosť skupiny Rangers. Portu vyhrali, a to aj vďaka anglickej výslovnosti a frázovaniu Michal Tučného. Rok nato účinkoval na Porte s bratovou skupinou Rivals. Opäť úspešne. V roku 1969 mu miesto za mikrofónom ponúkli Greenhorns. S Michalom bol však problém, pretože nechcel spievať česky. V roku 1970 vystupovali Greenhorns v televíznom programe Mates a tam musel spievať po česky. Zahrali pesničku Rovnou, jo tady rovnou. Tá spolu so skladbou Vlak půlnoční vyšla na prvom singli. Odvtedy už spieval česky.

 V roku 1974 prešiel do skupiny Fešáci a v roku 1980 založil vlastnú skupinu Tučňáci, s ktorou mohol realizovať svoje predstavy o interpretácii country & western hudby. Od roku 1970 nahral viac ako 250 skladieb. Zomrel mladý, vo veku 48 rokov, 10. marca 1995. V auguste 2010 vyšiel vo vydavateľstve Supraphon komplet desiatich albumov pod názvom Michal Tučný 1982 – 1994. Hit Poslední kovboj je z novembra 1980. 

Poslední kovboj / Michal Tučný   (Zdeněk Rytíř)   3:12

Jana Kratochvílová (*1953) je mimoriadnou postavou na hudobnej scéne. Spievať začala s Country beatom Jiřího Brabce, od roku 1970 bola tanečnicou v divadle Laterna Magika, potom účinkovala v skupinách Petra Hanniga, Josefa Laufera aj v Krokoch Františka Janečka. V rokoch 1980 až 1983 spievala v legendárnej rock-reggae kapele Heval. V roku 1983 sa nevrátila z hudobného festivalu v Írsku a ostala v Londýne, kde žila pod menom Jana Pope. V roku 2003 sa vrátila do Českej republiky. Používa viaceré pseudonymy, Zuru, Heretyka, Uriel či Jasmína. Jedným z najväčších hitov speváčky bola pieseň V stínu kapradiny, nahrávka z júna 1980.

V stínu kapradiny / Jana Kratochvílová   (J. Kratochvílová, Pavel Vrba)   4:29

Prúdy, Modus a úspešné muzikály 

V roku 1969 vyšla na etikete vydavateľstva Supraphon debutová LP platňa skupiny Prúdy s názvom Zvoňte, zvonky. Bolo na nej dvanásť piesní, titulnou bola Zvonky, zvoňte, teda v obrátenom poradí slov. Osem zložil Marián Varga, tri Pavol Hammel a jedna bola spoločným autorským dielom. Nebol to klasický album, skôr kompilát, zložený z piesní, ktoré skupina nahrala v rozhlasovom štúdiu. Každopádne to však bola prvá dlhohrajúca platňa slovenskej big-bítovej kapely. Skupinu Prúdy založila v roku 1963 štvorica Pavol Hammel, Peter Saller, Vladimír Kaššay a František Machats. Postupom času došlo k viacerým personálnym výmenám, prišiel Fedor Frešo, Vlado Mallý a Marián Varga. Ešte pred touto LP platňou vyšli niektoré piesne na singloch. Po vydaní albumu sa táto zostava skupiny Prúdy rozišla, Varga založil Collegium Musicum, spolu s ním odišiel aj Frešo.

 Zvonky, zvoňte / Prúdy     (M.Varga, R.Skukálek)     3:32

V roku 1967 vznikla skupina Modus, dva roky nato vyhrali beatový festival bratislavských skupín. V roku 1972 prišiel do skupiny Ján Lehotský, ďalšími členmi boli Ján Baláž, Vlado Kaššay, Ľubo Stankovský a Miro Žbirka. V roku 1973 odišli Kaššay, Stankovský a Žbirka do orchestra Vlada Hronca a Modus sa na čas rozpadol. V roku 1974 Janko Lehotský a Ján Baláž Modus obnovili, vrátil sa Žbirka, prišla Marika Gombitová, Laco Lučenič a Dušan Hájek. Prvými skladbami, s ktorými si postupne získavali popularitu, boli Suzi, Formula 1 či Sen o tebe. Prelomom bola účasť na 12. ročníku Bratislavskej lýry v júni 1977, keď získali zlatú lýru s piesňou Úsmev. Zložili ju Janko Lehotský a Kamil Peteraj. Modus mali úspech aj v Čechách. Úspešná éra skončila v novembri 1980, odišli Marika Gombitová, Miro Žbirka, Laco Lučenič a Dušan Hájek. Táto trojica založila skupinu Limit.

 Úsmev / Modus    (J.Lehotský, K.Peteraj)    3:27

Slovenské národné divadlo uviedlo 19. októbra 1974 premiéru muzikálu Na skle maľované. Na repertoári bol viac ako 25 rokov a dosiahol neuveriteľných 647 repríz. V histórii súboru činohry je to najúspešnejšia a najdlhšie uvádzaná inscenácia. Muzikál však zložila dvojica poľských autorov Ernest Bryll a Katarzyna Gärtnerová. Do hlavnej postavy Jánošíka obsadil režisér Karol L. Zachar Michala Dočolomanského, ktorý odohral všetky predstavenia. A k tomuto hercovi, ktorý zomrel 26. augusta 2008, patrí aj slávny hit Zbohom buď, lipová lyžka z tohto muzikálu.

Zbohom buď, lipová lyžka / Michal Dočolomanský   (E.Bryll, K.Gärtnerová)  3:06

Bratislavské Divadlo Nová scéna uviedlo 8. októbra 1977 premiéru pôvodného slovenského muzikálu Cyrano z predmestia štvorice autorov Pavol Hammel, Marián Varga, Kamil Peteraj a Ján Štrasser, libreto napísala Alta Vášová. Cyrana hral Jozef Benedik, Roxanu Kamila Magálová v alternácii s Janou Jakubcovou. Muzikál mal veľký úspech, bol na dlhé obdobie vypredaný a diváci sa na tie prvé predstavenia snažili dostať do hľadiska divadla aj ilegálne cez priestor prísunu kulís. 

 „Nová scéna bola v tom čase prvým československým muzikálovým divadlom, aj do divadla prišiel bigbít, s ním aj trocha iné spievanie, zároveň aj tanečné stvárnenie, ktoré robil Luboš Ogoun z Brna. Prebiehali konkurzy, kde prišli asi prvýkrát v histórii slovenského divadla „ľudia z ulice“, tancovali veľmi dobre a priniesli do toho predstavenia úžasné nadšenie a silu. V tom muzikáli sa ako herečka narodila Kamila Magálová, ktorá ním odštartovala svoju veľkú hereckú dráhu. Bol to taký revolučný čin v slovenskom divadle,“ spomína na uvedenie muzikálu jeden z dvojice textárov Kamil Peteraj, v tej dobe dramaturg Novej scény. 

Pieseň pre Roxanu (Ja nemám lásku v malíčku) / Jozef Benedik (Hammel, Varga, Peteraj, Štrasser)   2:56

V roku 1981 mal premiéru pôvodný televízny muzikál Neberte nám princeznú. Hlavné úlohy si zahrali Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Marie Rottrová a Luděk Sobota. Hudbu zložil Dežo Ursiny, texty piesní napísal Ján Štrasser. Hudobné podklady nahrala štúdiová skupina Pavla Daněka, režisérom filmu bol Martin Hoffmeister. Soundtrack k filmu vyšiel až v roku 2001 na etikete vydavateľstva BMG, teda dvadsať rokov po premiére filmu. Bratislavské Divadlo Nová scéna uviedlo v septembri 2006 aj divadelnú verziu muzikálu, režisérom bol Ján Ďurovčík, v hlavných úlohách sa v alternáciách predstavili aj Nela Pocisková a Martin Kaprálik. Jedným z hitov z tohto muzikálu bola pieseň Tri slová. 

Tri slová / M.Gombitová, M.Žbirka, M.Rottrová     (D.Ursiny, J.Štrasser)    3:02