Medzi obľúbené záľuby v ČSSR patrí chov poštových holubov
Chovu poštových holubov sa v Československu venuje vyše 10 tisíc členov. Chovatelia sa stretávajú na celoštátnych výstavách, na ktorých sa konajú aj dražby.
Január bol mesiacom, kedy sa v bývalom Československu konali celoštátne výstavy poštových holubov. Zo strany vystavovateľov býval o ne veľký záujem, pretože holubárstvo bolo u nás rozšíreným koníčkom. Ako hovoria starší chovatelia poštových holubov, bol to "taký relax po práci".
"V nedeľu 19. januára sa v Ružomberku skončila Celoštátna výstava poštových holubov, ktorú usporiadala miestna organizácia chovateľov poštových holubov. Návštevníci na nej mohli vidieť 262 holubov, z čoho bolo 204 štandardných a 58 výkonných. Na výstave odmenili 33 holubov," píše sa v archívnej správe TASR.
"Takmer 300 poštových holubov z 25 slovenských oblastných združení mohli v dňoch 21. a 22. januára 1994 obdivovať návštevníci vo Veľkej dvorane Kultúrneho domu v Ružomberku. Najvyššie ocenenie - Majster Slovenska, získal Rudolf Balogh z Rimavskej Soboty. Súčasťou výstavy boli aj dražby 27 holubov. Najvyššia cena za poštovného holuba bola 5.700,- Sk", uvádza archívna správa TASR.
...historické míľniky holubárstva v Československu
Prvá historicky zdokumentovaná výstava holubov na území Slovenska sa konala v roku 1410 v Skalici. Zorganizoval ju bratislavský župný poverenec Ján Marróthy. V Čechách fungoval od roku 1911 prvý organizovaný Spolok pěstiteľov poštových holubov v kráľovstve Českom. Ten sa v septembri 1922 pretransformoval na Zväz spolkov pěstiteľov poštových holubov v republike Československej. Prvým Slovákom, ktorý nadviazal kontakt s týmto spolkom bol pán Kubín zo Spišskej Novej Vsi. Na Slovensku sa chovatelia holubov zorganizovali do svojho prvého Spolku pestiteľov poštových holubov 22. apríla 1923 vo Vrbici.
Prvú čs. výstavu poštových holubov zorganizoval koncom októbra 1927 Ústredný zväz spolkov v pražskom divadle Urania. Prvý samostatný Slovenský zväz chovateľov poštových holubov vznikol v roku 1940. Po skončení 2. svetovej vojny sa obnovilo čs. poštové holubárstvo a postupne zaznamenalo veľký rozvoj.
Prvá národná výstava Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov sa konala v sále Závodného klubu Merina v Trenčíne 8. a 9. januára 1972. V roku 1974 sa v Poprade uskutočnila prvá Celoštátna výstava poštových holubov.
Vrátiť alebo utratiť
„V tom období sa viedla presná a prísna evidencia holubov u každého chovateľa. Každý mohol chovať maximálne 40 holubov. Pravidelne sa kontrolovali holubníky, zaletené cudzie okrúžkované holuby sa museli nahlasovať a následne vracať majiteľom. Tie bez krúžkov boli utratené a dané do detských škôlok a jaslí na konzumáciu“, uvádza vo svojich spomienkach Vlastimír Pomajdík zo Spišskej Novej Vsi.
Chov poštových holubov podliehal prísnej kontrole ministerstva obrany. Holuby mali v tom čase branný význam a boli používané ako špecifický spojovací prostriedok v armáde. „ Keď som v rokoch 1949-1951 začínal, tak sa hovorilo aj o tom, že evidencia holubov je monitorovaná vojenskými správami. Pravdepodobne sa tým sledovalo to, že bolo možné poštového holuba využívať i na protizákonné účely. Pri vstupe do spolku sa tak o občanovi vyjadrovali aj štátne orgány – odbory vnútra na bývalých ONV alebo MNV“, spomína po rokoch V. Pomajdík.
Z tohto dôvodu boli od roku 1951 chovatelia poštových holubov začlenení do Zväzu pre spoluprácu s armádou – Zväzarmu. Do určitej miery to bolo aj pozitívum, pretože chovatelia z vojenských holubníkov získavali kvalitný chovný materiál. Zväzarm vytváral svojim členom priaznivé podmienky pre ich činnosť a záľubu. Začali sa vyrábať konštatovacie hodiny, chovatelia boli úrazovo poistení pri svojej športovej činnosti.
Holubie olympiády
Rozvojom spojovacej techniky stratili holuby pre armádu význam, a tak chovatelia poštových holubov boli od 1. januára 1960 pričlenený k Československému zväzu chovateľov drobných hospodárskych zvierat. Po vzniku čs. federácie vznikol na jar 1969 Slovenský zväz chovateľov poštových holubov. V Čechách zostali chovatelia holubov pričlenení k drobnochovu, a tak sa cesty českých a slovenských chovateľov rozišli. Spoločné zostali iba celoštátne výstavy, reprezentácia na olympiádach a spartakiádach.
„Od roku 1936 organizuje Medzinárodná federácia chovateľov poštových holubov každé dva roky olympiádu (nekonala sa počas 2. svetovej vojny). Tam vystavujú svoje najlepšie holuby všetky štáty, ktoré pretekajú podľa poriadku tejto medzinárodnej federácie. Je to prehliadka. Ale holuby musia splniť podmienky ešte pred tým, aby sa tam dostali. Olympiáda pozostáva z dvoch kategórií. Šport a štandard. V športovej rozhoduje iba športový výsledok. Napríklad holub musí nalietať desať pretekov a dosiahnuť čo najlepší koeficient vo výsledkoch. V kategórii štandard musí holub nalietať istý počet víťazných km. Holub dnes musí nalietať 2500 víťazných km, holubica 2000 km. A potom sa ešte holuby hodnotia podľa medzinárodných štandardov. Ten najkrajší holub dostáva najviac bodov a stáva sa víťazom olympiády“, hovorí prezident Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov Daniel Dudzík.
Olympiády boli svetové, spartakiáda bola súťaž holubárskych zväzov v rámci socialistického tábora. "Nie je to priama súťaž, ale porovnávajú sa domáce výsledky a na základe nich sa určujú víťazi", dodáva D. Dudzík. Pozitívum súťaží bolo, že sa neoceňovali iba prvé tri miesta, ale boli prípady, keď bolo diplomom ocenených aj viac ako desať chovateľov. "V roku 1956 bol napríklad prvou cenou za víťazstvo v preteku z Bekesczaby do Levoče (240 km) pár holubov a treťou cenou 100 kg kukurice", spomína po rokoch Vlastimír Pomajdík.
Kedysi stál špičkový holub 5.000 Kčs. Dnes je jeho cena aj 300.000 eur . „Pri najdrahších holuboch nie je rozhodujúce iba víťazstvo na olympiáde, ale aj pôvod holuba. Holub nesmie byť kríženec dvoch neznámych holubov. Najväčšiu cenu má holub vtedy, keď dosahuje dobré výsledky, je pekný a ešte má aj dobrý rodokmeň a je predpoklad, že bude plodiť ďalej takýchto potomkov“, dodáva Daniel Dudzík.
