Sladká žatva v Československu

     Náznakom  repnej kampane boli odhady úrody tejto poľnohospodárskej komodity, pretože čo sa týka repy, Československo sa považovalo za významného producenta, ktorý vyrobil dostatok cukru pre seba i na vývoz.

      „Cukrovary po výrobnej prestávke mali  už koncom leta pripravené technológie na spracovanie repy,  pestovatelia nachystané stroje a techniku a mohla sa začať „sladká žatva, ako sa tomu zvyklo hovoriť,“ vysvetľuje profesor Anton Žikla z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

     V 50. a 60.rokoch ešte nebola automobilová doprava na takej úrovni ako dnes a nákladné autá a traktory sa na prevoz repy využívali len na krátke vzdialenosti do 10 – 15 kilometrov. Každý cukrovar mal svoje skládky. Boli to kopy vyoranej repy zbavenej vňate, ktoré umiestňovali hlavne v blízkosti železničných tratí.

     „Starší ľudia, hlavne tí, čo cestovali vlakom si určite pamätajú, na umelo vytvorené pohoria cukrovej repy popri železničnej trati. Tu sa vytvárali zásoby a odtiaľto sa vozili priamo do cukrovarov,“ pripomína univerzitný profesor.   

     Vytváralo sa toľko skládok a zásob, že aj v prípade nepriaznivého počasia, kedy sa museli zastaviť práce na poliach, bolo vždy dostatok repy, aby mohla prevádzka cukrovarov bežať.

Repná kampaň dávala možnosť zarobiť si viac peňazí

     Dopestovanie repy si vyžadovalo aj množstvo manuálnej práce a to nielen v čase rozbehu repnej kampane. Už na poliach, bolo potrebné robiť práce, na ktoré v povojnových časoch nebola mechanizácia.

     „Pre každého člena družstva vymerali na lánoch niekoľko riadkov, ktoré mal obrobiť. Išlo o tzv. jednotenie repy, teda pretriedenie rastlín na požadovanú vzdialenosť od seba, pretože presný výsev sa vyvíjal s mechanizáciou,“ vysvetľuje profesor Žikla.

     Mnohí si spomínajú ako spolu celé rodiny okopávali repu na poliach. Niektoré riadky boli také dlhé, že nevideli na ich koniec. Samotný zber repy bol skôr mechanickou záležitosťou, pretože ho dokázali robiť strojmi. 

     Silné ľudské ruky boli potrebné nielen na družstvách a štátnych majetkoch, ale aj v cukrovaroch po celom Československu. Roľnícke družstvá prijímali vodičov na nákladné autá a požičiavali si techniku.

     „Otec pracoval ako vodič osobného auta na riaditeľstve Agrokomplexu. Vždy koncom septembra si vzal dovolenku, presadol do nákladného auta a vozil tri týždne repu. Pamätám si, že vtedy sa neholil a po zbere repy mal celkom slušnú bradu,“ spomína si Jaroslav z Nitry.

     Cukrovary väčšinou pracovali s brigádnikmi, ktorých zamestnávali počas spracovania repy. Do repnej kampane sa zapojila  aj  stará mama pána Jaroslava, ktorá pracovala pred tým na družstve. Keď bola na penzii využila príležitosť a na niekoľko týždňov išla robiť do cukrovaru v Čechách.  

     Práca v repnej kampani bola pre mnohých dobrou príležitosťou, ako si v období socializmu zarobiť a pomerne slušné peniaze. „Asi to bolo finančne výhodné. Aj otca som sa pýtal prečo si neoddýchne cez dovolenku, ale stále tvrdil, že cez kampaň si zarobí aj trojnásobok svojho mesačného platu,“ vysvetľuje Jaroslav.