Rok 1952: V Demänovskej jaskyni objavili nové jaskynné priestory
Začiatkom roka objavili zamestnanci Demänovských jaskýň v oblasti Demänovskej doliny nové jaskynné priestory. Tie svojou bohatou výzdobou a rozlohou prekonávajú všetky doteraz známe jaskyne.
Východiskom objaviteľov nových jaskýň bol niekoľko storočí zanedbávaný priestor Ľadovej jaskyne, ktorá patrí medzi najstaršie v Európe.
Jej objavitelia Pavel Revaj, Peter Droppa a Stano Šrol, členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti, prekopali z ľadovej jaskyne 51 metrov dlhý kanál, ktorý im otvoril vchod do doteraz najväčších jaskynných priestorov objavených v Československu.
Prvým propagátorom slovenských vápencových jaskýň bol rodák z Kežmarku, evanjelický kňaz, prírodovedec, publicista Juraj Buchholtz ml. Ním zakreslená mapa Demänovskej jaskyne bola v skutočnosti prvou mapou jaskyne na Slovensku a uverejnil ju jeho blízky priateľ Matej Bel v roku 1723 vo svojom diele Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska).
Buchholtz ml. prebádal a zakreslil aj Silickú ľadnicu, jaskyne v Jánskej doline, Dobšinskú jaskyňu i Domicu. V jaskyniach bádal aj z iných dôvodov - domnieval sa, že v nich žijú draky a za ich pozostatky považoval nálezy kostí jaskynných medveďov.
Za objaviteľa krasovej Demänovskej jaskyne Slobody je považovaný český učiteľ, speleológ Alois Král. Ním objavená jaskyňa je súčasťou jaskynného systému, ktorý je svetovým unikátom - podzemnou mokraďou.
Král navštívil Demänovskú dolinu v Nízkych Tatrách v roku 1913, aby si prezrel niektoré jaskyne a povrchové krasové javy. V suchom roku 1921 sa mu potom spolu s Adamom Mišurom, synom miestneho horára, podarilo 3. augusta objaviť novú jaskyňu cez vyschnutý ponor Demänovky.
Časť jaskyne bola pre verejnosť sprístupnená po vybudovaní chodníkov a elektrického osvetlenia v roku 1924, ale až v roku 1933 nadobudla podobu s dvomi okruhmi pre návštevníkov.
Dnešný vchod bol umelo prekopaný roku 1930. Jaskyňu charakterizujú unikátne sintrové formy (sinter vzniká vyzrážaním uhličatanu vápenatého z vodného roztoku), podzemná riečka Demänovka, krasové jazierka, typické riečne modelované chodby a stropné korytá. Vo vyšších úrovniach sú steny, pukliny a stropy zdobené bohatou kvapľovou výzdobou.
Medzi atrakcie hodinovej prehliadky patrí Veľký dóm, najväčší sprístupnený jaskynný priestor na slovenskom území. V jaskyni je celoročne 7°C, vlhkosť vzduchu je 92 až 98 percent. Vek samostatnej jaskyne sa odhaduje na milión rokov.
Demänovská jaskyňa Slobody je súčasťou systému demänovských jaskýň, ktorý je najdlhším takýmto systémom na Slovensku. Jeho dĺžka presahuje 35 km.
Jaskynný systém Demänovskej doliny bol 17. novembra 2006 zapísaný do Zoznamu mokradí medzinárodného významu pod číslom 1647 (zoznam vznikol v rámci Ramsarského dohovoru o mokradiach, prijatého 2. februára 1971 v iránskom meste Ramsar).