Dezider Kardoš formoval základy slovenskej hudobnej kultúry
Významný slovenský hudobný skladateľ a pedagóg Dezider Kardoš sa narodil 23. decembra 1914 v Nadliciach ako syn učiteľa a riaditeľa miestnej ľudovej školy. Študoval kompozíciu na Hudobno-dramatickej akadémii v Bratislave (1933-1937) a neskôr na kompozičnej Majstrovskej škole v Prahe. Jeho učiteľmi boli poprední skladatelia Alexander Moyzes a Vítězslav Novák.
Kardoš začal pracovať ako referent hudobného oddelenia Československého rozhlasu v Prešove (1939), po roku 1945 bol päť rokov šéfom hudobného odboru Československého rozhlasu v Košiciach. Pôsobil tiež ako vedúci odboru ľudovej umeleckej tvorivosti Československého rozhlasu v Bratislave a v rokoch 1952-1954 bol umeleckým riaditeľom Slovenskej filharmónie (v Bratislave. Bol dlhoročným členom Zväzu slovenských skladateľov a v rokoch 1955-1963 jeho predsedom. Zomrel 18. marca 1991 v Bratislave. Za jeho dielo mu bol v roku 1975 udelený titul Národný umelec.
Patril k najvýznamnejším skladateľským osobnostiam 20.storočia
Zaujíma popredné miesto v novodobom slovenskom symfonizme. Kardošova originálna tvorba, ktorá obsiahla skoro všetky hudobné žánre, vychádzala z dvoch inšpiračných zdrojov – zo slovenskej národnej hudby a svetovej moderny. V rokoch 1961 1984 učil na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU), od roku 1968 ako profesor kompozície. Vychoval mnohých príslušníkov mladej skladateľskej generácie. Za jeho dielo mu bol v roku 1975 udelený titul Národný umelec. Dezider Kardoš zomrel 18. marca 1991 v Bratislave.
Dielo slovenského skladateľa
Tvorba Dezidera Kardoša vychádzala zo slovenskej ľudovej hudby a z jeho lásky k rodnej zemi. Inšpirovali ho najmä temperamentné východoslovenské piesne a melódie, ale aj rôzne expresívne tendencie modernej komornej techniky. V inštrumentácii kládol dôraz na nové využitie harmónií a nástrojových farieb. Skladal diela pre symfonický orchester, pre vokály, zbor a orchester, komorné diela, folklórne adaptácie, chorály, hudbu pre rádio a k filmom. Ku Kardošovým dielam patrí napríklad symfonická predohra Moja rodná (1946), folklórne adaptácie Východoslovenské spevy (1950) a Valalské spevy (1944) alebo komorné dielo Spevy o živote (1973).
