Rok 1955:V Bratislave otvorili Divadlo P. O. Hviezdoslava

     Otváracím predstavením DPOH bola premiéra Hviezdoslavovej drámy Herodes a Herodias, v dramaturgickej úprave a réžii národného umelca Janka Borodáča, laureáta štátnej ceny. Na scéne laureáta štátnej ceny Ladislava Vychodila vystúpili v hre naši poprední divadelní umelci. Predstavenie malo u obecenstva veľký úspech.  

     Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava sa hneď od začiatku budovalo ako druhá scéna SND, ktoré malo priestorové problémy, keďže v budove starého Mestského divadla fungovali tri divadelné súbory (činohra, opera, balet).
      

     Podnet pre zriadenie nového divadla vzišiel od Ministerstva školstva a národnej osvety. Po vzniku tzv. Slovenského štátu (1939) uvažovala Slovenská národná banka (SNB) o výstavbe svojho administratívneho a reprezentačného paláca. Začiatkom roku 1941 ju ministerstvo požiadalo o rozšírenie stavebného programu aj o divadelné priestory. Verejná ideová súťaž na komplex budov bola vypísaná 1. augusta 1941.

     Vypracovaním realizačného projektu bol poverený architekt Eugen Kramár (jeho súťažný projekt bol odmenený druhou najvyššou sumou 15.000 Korún slovenských). Ten si k spolupráci prizval architekta Štefana Lukačoviča, ktorý na tému divadelnej budovy vypracoval diplomovú prácu.

     S výstavbou DPOH sa začalo koncom roka 1942. Realizovala ju firma J. Petri z Bratislavy. Počas frontových udalostí v roku 1945 bola stavba čiastočne poškodená.

     Po vojne sa výstavba na tri roky zastavila, pretože Národná banka československá nemala záujem o novú budovu a chcela nedokončenú novostavbu predať. V marci 1948 vláda odsúhlasila predaj Oblastnému riaditeľstvu znárodneného priemyslu na Slovensku, ktorý ju previedol Slovenským elektrárňam a Energetickým závodom, tí neskôr Textilným závodom n. p. Banková rada Národnej banky československej však uvažovala o možnosti budovu dostavať a neskôr ju predať slovenskej Tatra banke. Vláda návrh odsúhlasila začiatkom roku 1949 so zmenou, že budovu dostavajú obe banky spoločne pre účely vznikajúcej Štátnej banky. Divadelná časť mala prejsť do vlastníctva Povereníctva školstva a osvety, ale až po dostavaní divadla.

     Administratívna časť budovy bola dostavaná v priebehu troch rokov. Práce na divadle postupovali pomaly. Predstavitelia SND žiadali zmeny v projekte z dôvodu zastaralosti pôvodného projektu. Ešte v roku 1950 nemalo divadlo kompletnú strechu, do suterénu divadla aj banky zatekalo. Keďže zadávateľ nemohol nájsť na našom území výrobcu strešných a podstrešných konštrukcií javiska, projekt bol zadaný firmám do Viedne (firmy Wiener Brückenbau a Siemens). Potom sa dlho čakalo na pridelenie dovozných kvôt a udelenie víz pre zahraničných projektantov a montérov, čo spôsobilo predĺženie prác až do roku 1955.

     Dňa 26. mája 1955 sa konala komisionálna prehliadka divadla, po ktorej bol vydaný súhlas k prevádzke. V októbri 1955 po kvalitatívnej kolaudácii prešlo divadlo do rúk Povereníctva kultúry.

     Hľadisko Divadla Pavla Országha Hviezdoslava malo kapacitu 467 sedadiel. Javisko bolo 28 metrov široké, 14 metrov hlboké a 22 metrov vysoké. Autorom pôvodnej výzdoby hľadiska, foyerov a opony bol výtvarník František Gajdoš. Mozaikové okná vo foyeri vytvoril slovenský maliar Janko Alexy.