Dudince: Podľa povesti stráži minerálne pramene víla Dudinka
Prostredníctvom reportáže redaktorov Tlačovej agentúry Slovenskej republiky sa prenesme do jedného z najznámejších slovenských kúpeľných mestečiek.
Aj keď prvá písomná zmienka o Dudinciach pochádza z roku 1284, to miesto bolo osídlené už dávno pred tým. Jedna z povestí hovorí, že v čase rímskych dobyvačných ťažení si neďaleko usadlosti rozložil vojenský tábor rímsky vojvodca Aquillius, pričom so sebou na toto územie priviedol aj svoju ženu a syna. Ten sa mu však jednej noci stratil.
Keď ho zúfalý otec hľadal, zablúdil na miesta, kde zo zeme vyvierali pramene. Tam sa mu vraj prihovorila víla, ktorá mu chcela pomôcť zachrániť syna. Výmenou za to však požadovala prepustenie zajatcov, ktorí pochádzali z tohto regiónu. Vojvodca na výmenu pristal, syna však našiel bezvládneho pri jednom z prameňov. Víla pokropila chlapca liečivou vodou a ten následne ožil. Aj toto hovorí stará povesť o liečivej vode z Dudiniec.
Raritou a vyhľadávaným miestom návštevníkov Dudiniec sú tzv. Rímske kúpele. Aj keď sú dodnes zahalené rúškom tajomstva a mnohí si ich vznik spájajú s pobytom rímskych vojsk na začiatku nášho letopočtu, triezvejšie úvahy hovoria o tom, že sú oveľa mladšie a vytvorili ich naši prastarí otcovia niekedy na prelome 19. a 20. storočia
Súčasná podoba kúpeľného mestečka dostala základ až v 60. rokoch minulého storočia, kedy sa spojili Dudince so susednými Merovcami. Veľký rozvoj kúpeľníctva sa začal práve v tomto období a to výnosom vtedajšej vlády, ktorá dala podnet na vznik štátnych kúpeľov.
Dudince mali v tom čase iba 280 obyvateľov, ale po spojení ich počet sa zvýšil na 520. Dnes sú najmladším, ale i najmenším kúpeľným mestom na Slovensku. Štatút kúpeľného mesta im bol udelený v roku 1983, a v súčasnosti majú približne 1400 obyvateľov.
Najväčší rozvoj dosiahli kúpele v 80. a 90. rokoch 20. storočia a to vďaka výstavbe kúpeľných domov a ústavov. Minerálny prameň, ktorý tu vyviera, je známy predovšetkým liečivými účinkami pohybového ústrojenstva, pitné kúry blahodarne pôsobiace na tráviaci trakt.Kúpele poznali a využívali ľudia už v staroveku. V minulosti údajne obľúbeným miestom výletov uhorského kráľa Mateja a navštevovala ich aj manželka cisára Františka Jozefa I. Alžbeta.
Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy. Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel v roku 1894 dekrét, ktorý minerálne vody úradne uznal za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stal chráneným pásmom.
Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, poruchách tlaku, ale aj ako stolová voda. Predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.
V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň, zvaný Smradľavý, neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný. Tento prvý kúpeľ dal postaviť v roku 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertínu pri východnom úpätí kúpeľnej kopy.
Cez vojnu boli kúpele značne poškodené, po vojne však bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Prvé väčšie účelové objekty boli postavené po roku 1948. V rokoch 1953-1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum, pri ktorom sa v západnej pramennej sústave vrtom získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.
O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-58 sa pričinil odborný kolektív Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.
Tamojšia samospráva, Kúpele Dudince, a.s., a miestna Oblastná organizácia cestovného ruchu zrevitalizovali za uplynulý rok lesopark Búroš, nachádzajúci sa v susedstve kúpeľov, ktorý začal slúžiť na oddych a trávenie voľného času obyvateľom mestečka, ale aj klientom kúpeľov.
Doteraz v lesoparku obnovili asi 1000 metrov chodníkov, z asi 5,5 hektára plochy lesoparku vyčistili tri štvrtiny, vybudovali fitpark a postavili altánok s niekoľkými lavičkami. Obnovený bol tiež prístup k travertínovým kopám Očný prameň, Šípová Ruženka a Tatársky prameň.
