Rok 1947: Exhumácia masových hrobov v Zemianskych Kostoľanoch
V podzemných štôlňach vo vojenskom závode v Zemianskych Kostoľanoch boli po 2. svetovej vojne objavené masové hroby. Vo februári 1947 sa na lúke nad dedinou zišli desiatky obyvateľov z celého okolia, aby sa presvedčili, či medzi mŕtvymi nie sú aj ich príbuzní.
Vo februári 1947 v Zemianskych Kostoľanoch exhumovali masové hroby z 2. svetovej vojny. Na miesto tragédie priviedli aj obávaného esesáka Jána Plackingera, ktorého zatkli na úteku. Mal odhaliť miesta hrobov a popráv, na ktorých sa sám zúčastňoval. Z masového hrobu v Zemianskych Kostoľanoch bolo exhumovaných 73 obetí nacizmu.
Zemianske Kostoľany (okres Prievidza) boli počas 2. svetovej vojny dôležitým miestom. Nachádzal sa tu Vojenský technický chemický ústav, sklad delostreleckého streliva a pohonných hmôt. Jeho súčasťou bola aj vojenská posádka, tzv. asanačná rota. V apríli 1944 sa stal veliteľom vojenského závodu rodák zo Stropkova, kpt. Adolf Weinhold. Od júla 1944 organizoval v posádke prípravu členov pomocnej a asanačnej roty pre obsluhu diel a mínometov. Pod jeho velením sa posádka zo Zemianskych Kostolian v auguste 1944 zapojila aj do Slovenského národného povstania.
Obyvatelia Zemianskych Kostolian podporovali partizánov z oddielu Vtáčnik. Z tamojšieho vojenského závodu sa trhavinami a ďalším materiálom zásobovala partizánska jednotka Čapajev, ktorá operovala na východnom Slovensku. Ešte pred začiatkom SNP vybudovali povstalci prvé ochranné pásmo od Malých a Veľkých Uheriec cez Baťovany (dnešné Partizánske), Kršťeňany a Skačany. Ďalší pás obrany bol vybudovaný v celom údolí Zemianskych Kostolian. Keď Nemci prelomili v septembri 1944 obranu a obsadili Baťovany, skryli sa obyvatelia Zemianskych Kostolian pred ich vojskami v bunkroch a horách. Obec bola obsadená v polovici septembra 1944. Po čase sa miestni obyvatelia vrátili chrániť svoje majetky späť do dediny. Proti Nemcom bojovali partizáni z oddielu Vtáčnik.
Už v prvých septembrových dňoch začali proti účastníkom SNP a rasovo prenasledovaným občanom represálie. Príslušníci Einsatzkommanda postupne povraždili desiatky ľudí z celého okolia. Mŕtve telá ukryli v podzemných štôlňach, ktoré zamaskovali, niektoré vyhodili do vzduchu. Po oslobodení obce 4. apríla 1945 boli masové hroby v Zemianskych Kostoľanoch objavené.
