Slávnostný podpis zákona o československej federácii v Bratislave
Je koniec októbra 1968 a hlavné mesto Slovenska sa už niekoľko dní pripravuje na slávnostný okamih, ktorý mal oficiálne spečatiť štátoprávne usporiadanie krajiny. Zásadnou zmenou prešli i názvy oboch republík.
Pri príležitosti 50. výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov 28. októbra 1968 sprístupnili pre verejnosť priestory zrekonštruovaného Bratislavského hradu. Už o dva dni neskôr tu má prebehnúť slávnostný akt podpisu novoprijatého zákona.
Najvyšší štátni a stranícki predstavitelia na čele s prezidentom republiky Ludvíkom Svobodom prišli do hlavného mesta Slovenska už 29. októbra. Tu ich v uliciach vítali davy Bratislavčanov i obyvateľov ostatných miest a obcí Slovenska, ktorí prišli pozdraviť predovšetkým predstaviteľov Pražskej jari.
„Tisíce Bratislavčanov lemujúcich trasu, ktorou sa uberala kolóna áut s prezidentom republiky L. Svobodom, prvým tajomníkom ÚV KSČ A. Dubčekom, predsedom Národného zhromaždenia J. Smrkovským, predsedom vlády Ing. O. Černíkom a ďalšími činiteľmi, srdečne vítali našich najvyšších predstaviteľov. Automobily, v ktorých cestovali, obsypali kvetmi,“ uvádza sa v správe z archívu TASR.
Potom delegácia vedená prezidentom republiky navštívila viaceré miesta v Bratislave. Vo večerných hodinách sa najvyšší predstavitelia štátu stretli s tisíckami občanov pred budovou Slovenského národného divadla. Tam sa večer konalo predstavenie opery Krútňava, národného umelca Eugena Suchoňa.
Podpis ústavného zákona je naplánovaný na nasledujúci deň. Zákon sa podarilo presadiť v rámci obrodného procesu, ktorý v tomto období v Československu prebiehal. Ten však bol násilne ukončený obsadením našej republiky armádami krajín Varšavskej zmluvy v auguste 1968.
Požiadavka na federatívne usporiadanie bola vyslovená Slovenskou národnou radou na jar 1968. Na ústavnom zákone o československej federácii sa uznieslo Národné zhromaždenie 27. októbra 1968, pričom zákon vstupoval do platnosti 1. januára nasledujúceho roka.
Československá socialistická republika sa podpisom zákona stala federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov: Čechov a Slovákov. Tvorili ju dve suverénne republiky – Česká socialistická republika (ČSR) a Slovenská socialistická republika (SSR). Každá z nich mala svoj zákonodarný orgán - národnú radu - a svoju vládu.
Orgánmi federácie boli federálna vláda, Federálne zhromaždenie, prezident a Ústavný súd. Federálne zhromaždenie ČSSR pozostávalo zo Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia federácie a Snemovne národov, v ktorej zastupovalo ČSR 75 poslancov a rovnaký počet bol zo Slovenska.
Písal sa 30. október a nad Bratislavským hradom zaviala zástava, ktorá signalizovala prítomnosť prezidenta republiky. V jednej zo siení sa pripravuje slávnostný podpis zákona. Zhromaždili sa tu najvyšší štátni a stranícki predstavitelia.
„Za predsedníckym stolom zaujali miesto súdruhovia L. Svoboda, A. Dubček a ďalší členovia najvyššej štátnej moci a politickej reprezentácie, búrlivo pozdravovaní účastníkmi zasadnutia,“ píše sa v archívnej správe TASR.
Predpoludním sa na hrade začína spoločné slávnostné zasadnutie Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, Ústredného výboru Slovenského národného frontu a Slovenskej národnej rady. Po československej štátnej hymne privítal hostí predseda SNR Ondrej Klokoč, po ňom nasledoval príhovor prvého tajomníka ÚV KSS Gustáva Husáka.
V sále sa opäť ozval búrlivý potlesk, nakoľko slova za rečníckym pultom sa ujíma prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Alexander Dubček. Pozdravy od českého národa Slovákom následne oficiálne predniesol predseda vtedajšej vlády ČSSR Oldřich Černík.
Slávnostné zasadnutie vydalo pri príležitosti podpísania Ústavného zákona o čs. federácii vyhlásenie, ktorého text prečítal predseda ÚV SNF Samuel Falťan.
„Následne prezident republiky L. Svoboda potvrdzuje svojím podpisom platnosť štátoprávneho aktu, ktorým sa otvára nová epocha dejín Slovenska a Československej socialistickej republiky. Svoje podpisy pridali aj predseda Národného zhromaždenia Jozef Smrkovský a predseda vlády ČSSR Oldŕich Černík", takto opisuje slávnostný akt podpisu fotoreportér tlačovej agentúry Ján Bakala.
Po oficiálnych ceremóniách sa konala na hrade recepcia, kde zazneli prípitky a blahoželania od pozvaných hostí. Následne sa Svoboda, Dubček, Smrkovský a ďalší premiestnili na železničnú stanicu a vyprevádzaní tisíckami Bratislavčanov odcestovali do Prahy.
Už o niekoľko mesiacov nastane obdobie takzvanej normalizácie. Dubčeka odvolajú z vedenia strany a o funkcie prídu aj ďalší predstavitelia vlády a parlamentu. Nastupuje éra Gustáva Husáka, ktorý sa dostáva do čela komunistickej strany, nakoniec prevezme funkciu šéfa KSČ a niekoľko rokov neskôr po Svobodovi aj prezidentské kreslo.
ČSSR prešla svojim vývinovým procesom. Viackrát sa nil názov štátu. Pred rozpadom spoločnej federácie Čechov a Slovákov bol názov republiky Česká a Slovenská Federzmeatívna Republika (ČSFR).
Poslanci Federálneho zhromaždenia ČSFR schválili 25. novembra 1992 vládny návrh Ústavného zákona o zániku ČSFR k 31. decembru 1992. Pokojné rozdelenie krajiny, ku ktorému došlo 24 rokov po podpise Ústavného zákona o federácii ocenil celý svet. Samostatná suverénna Slovenská republika začína písať oficiálne svoje dejiny 1. januára 1993.
