Rok 1959: Banská Bystrica hostí 1. festival čs. filmu
„Za užšie spojenie filmovej tvorby so životom ľudu", v tomto duchu sa niesol 1. festival československého filmu v Banskej Bystrici. Mnoho filmov vtedy dostalo nálepku „trezorový“ a režiséri si vyslúžili zákaz filmovania.
Banská Bystrica sa na prvý čs. filmový sviatok náležite pripravila. Vyzdobené námestie s pútačmi a pohyblivým kolesom, ktoré informovali o programe filmového festivalu, plná dvorana Národného domu, kinosály, nedočkaví žiaci na školách i obyvatelia blízkych obcí, ktoré postupne navštevovali filmoví pracovníci. V rámci festivalu sa v Banskej Bystrici a blízkom okolí premietlo 38 filmov.
Od 22. do 28. februára 1959 prišlo do Banskej Bystrice vyše 200 českých a slovenských filmových tvorcov a umelcov, aby v rámci konferencie diskutovali o svojej tvorbe z posledných rokov medzi sebou i pracujúcim ľudom. Prvý festival čs. filmu tak dostal podtitul aj pracovný. Mnohé filmy boli podrobené tvrdej kritike. Vyčítalo sa im, že sa vzdialili myšlienkam a cíteniu nášho pracujúceho ľudu. Mali jednostranný pohľad na život a z tejto nedostatočnej znalosti života a ideovej nepevnosti hrozilo, že by mohli prerásť do otvoreného prejavu revizionizmu.
Z politických špičiek prišli medzi filmárov minister školstva a kultúry dr. František Kahuda a slovenský povereník školstva a kultúry Vasiľ Biľak.
K najviac oceňovaným dielam patril film Vynález skazy (1958) od režiséra Karla Zemana, ktorý bol jednomyseľne označený za najlepší film roku 1958. Takisto získal aj cenu čs. kritiky. Ku kladne hodnoteným snímkam patrili dobrodružný film Vladimíra Čecha Černý prapor (1958), Útěk ze stínu (1958) Jiřího Sequense, či Posledný návrat (1958) v réžii Františka Kudláča. Najlepším hercom za rok 1958 sa podľa čs. filmových divákov stala populárna česká herečka Jana Brejchová.
K najviac kritizovaným snímkam patrila komédia od Jána Kadára a Elmara Klosa Tři přání (1958). Príliš veľa satiry ju až do roku 1963 zaradilo medzi zakázané filmy a dvojica autorov dostala niekoľkoročný dištanc pre ďalšiu tvorbu. Podobný osud postihol aj filmovú drámu od Vojtěcha Jasného Zářijové noci (1957), v ktorom kritizoval vojenský systém bez „človečiny“. Medzi zakázané filmy sa dostala aj psychologická dráma Zde jsou lvi (1958) od Václav Krška z baníckeho prostredia a snímka Štěňata (1957) v réžii Ivo Nováka, ktorý pracoval s námetom Miloša Formana. Nespokojných pohľadov a názorov, však vyslovila vtedajšia kritika oveľa viac. Z Banskej Bystrice si tak mnoho filmových tvorcov odnieslo nálepku revizionistov a zákaz ďalšieho točenia filmov.
