Fraňo Štefunko – zakladajúca osobnosť slovenskej sochárskej moderny
Dňa 4. augusta 1903 sa v Dudváhu – Vlčkovciach pri Trnave narodil sochár, výtvarný pedagóg a redaktor národný umelec Fraňo Štefunko. Je považovaný za jedného zo zakladateľov slovenského sochárstva.
Talent Fraňa Štefunku si všimli jeho pedagógovia na trnavskom gymnáziu. Dohodli mu stretnutie so sochárom Jánom Koniarkom, v ktorého dielni sa zaúčal umeniu. Od roku 1922 navštevoval Štátnu učebnú dielňu pre spracovanie dreva v Starej Turej. V roku 1925 odišiel do Prahy a študoval rezbárstvo na Umelecko-priemyselnej škole, neskôr dekoratívne modelovanie a úžitkovú sochársku tvorbu. Popri škole pracoval aj ako reštaurátor v katedrále sv. Víta na pražských Hradčanoch. Po škole získal štipendium v továrni na hračky v Hartmaniciach, kde vytvoril niekoľko návrhov hračiek na veľtrh v Lipsku.
Po návrate na Slovensko v roku 1932 pôsobil ako učiteľ rezbárskeho kurzu v Martine. Tu vytvoril svoje prvé veľké a umelecky vysokohodnotené dielo – bustu Jozefa Škultétyho, ktorú ako prvé slovenské dielo zakúpili do pražskej Modernej galérie. Štefunko sa usadil v Martine, kde pôsobil ako samostatný výtvarník. Bol dobrovoľným konzervátorom Slovenského národného múzea.
Fraňo Štefunko po prvýkrát vystavoval v roku 1933 v Prahe, v Slovenských pohľadoch viedol rubriku o umení. Tridsiate a štyridsiate roky 20. storočia boli pre neho veľmi úspešné. Vytvoril množstvo významných diel, medailí, ktoré sú vysoko hodnotené. Počas Slovenského štátu navrhol takmer 90 % všetkých vojenských vyznamenaní a je autorom aj 20 korunovej mince.
Medzi jeho diela z tohto obdobia patrí pomník P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, pomník Turčianskych dobrovoľníkov v Martine, socha A. Hlinku pre Slovenský snem, portréty S. H. Vajanského, J. Palárika, L. Nádaši-Jégého, Michalangela, M. Hodžu a i.
F. Štefunko sa aktívne zapojil do SNP, bol zajatý a odsúdený na trest smrti. Pred popravou ho zachránili priatelia. Po 2. svetovej vojne vytvoril množstvo diel slovenských národných dejateľov, monumentálnych pomníkov a pamätníkov, medailí predovšetkým s témou SNP.
V roku 1949 sa stal prvým profesorom monumentálneho sochárstva na novovytvorenej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
V roku 1968 získal titul Národný umelec. Je autorom dvoch publikácií o svojej rodnej obci a o svojom učiteľovi Jánovi Koniarkovi.
Národný umelec Fraňo Štefunko zomrel 6. apríla 1974. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
