Kultúra

Slovenské pamiatky v zozname UNESCO

UNESCO si získalo medzinárodné uznanie záchranou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Aj Slovensko obohatilo tento Reprezentatívny zoznam kultúrneho dedičstva ľudstva.

Ústavu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) podpísalo 16. novembra 1945 tridsaťsedem krajín. Medzi dvadsiatkou zakladajúcich štátov bolo ako jediné z budúceho východného bloku aj Československo. Hlavným cieľom novovzniknutej organizácie bol rozvoj medzinárodnej spolupráce a porozumenia v oblasti výchovy a vzdelávania.

Prvým generálnym riaditeľom UNESCO sa stal anglický biológ a spisovateľ Dr. Julian Sorell Huxley. Na oficiálnu návštevu Slovenska prišiel v júni 1948.

Z návštevy generálneho riaditeľa UNESCO Dr. Juliana Huxleya v Bratislave (v strede). Pri prehliadke hradu Devín. Foto: archív TASR, autor L. Roller/30. júna 1948

Z návštevy generálneho riaditeľa UNESCO Dr. Juliana Huxleya v Bratislave. Pri prehliadke hradu Devín. Foto: archív TASR, autor L. Roller/30. júna 1948

Medzinárodné uznanie si UNESCO získalo záchranou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Aj Slovensko má svoje miesto v tomto reprezentatívnom zozname. V súpise nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva sa nachádza fujara, Terchovská muzika a gajdy.

Národný zoznam slovenského nehmotného dedičstva je však obsažnejší. Popri už zapísanom dedičstve sú v pozícií čakateľov na zápis Radvanský jarmok, aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, tradičné ručné zvonenie na zvony, čičmianske ornamenty, banskoštiavnický salamandrový sprievod, tradičné bábkarstvo na Slovensku, modrotlač a horehronský viachlasný spev.

Čipky, preslávená modrotlač, výšivky vytvorené rôznymi technikami a ďalšie textilné výrobky prezentuje Ústredie ľudovej umeleckej výroby na výstave z cyklu Zo zbierok ÚĽUV-u. Foto: archív TASR, autor R. Bihary/23. júla 1998

Fujara

Fujara bola do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva zapísaná až v roku 2008, no už v roku 2005 bola vyhlásená za Majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva.

Fujara je hudobný nástroj ľudovej kultúry označovaný aj ako "kráľovná medzi ľudovými nástrojmi". Je rozšírená len na Slovensku, osobitne na území stredného Slovenska, a už niekoľko storočí je jedným z našich národných symbolov (najstaršia písomná zmienka o fujare pochádza z 18. storočia). Fujaru tvorí dlhá drevená píšťala s tromi hmatovými dierkami. Zdobená je rôznymi ornamentmi. Jej výroba trvá niekoľko rokov. Každý nástroj je unikát.

Tejto jari sa fujara družstevného baču Jána Luptáka-Sanitrára ozvala neskôr ako po iné roky na pasienkoch hájnického chotára neďaleko Zvolena. Bača Ján Lupták-Sanitrár má už vyše 65 rokov. Je pyšný na synov Martina a Jána. Po ňom zdedili nielen lásku ku krásnej horehronskej prírode a ovčiarstvu, ale najmä syn Ján aj podivuhodný umelecký talent. Steny koliby krášli nejeden obraz jeho rukou maľovaný, nejeden črpák, valaška či fujara jeho rukou zdobená. Po stráňach hájnického chotára plynú lahodné tóny fujary družstevného valacha Martina Luptáka. Foto: archív TASR, autor K. Cích/4. mája 1956

Čerstvý sedemdesiatnik Ondrej Grieš z dedinky Dúbrava, ležiacej pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier, je synom dedinského pastiera. Už ako 11-ročný pomáhal pri výrobe bačovských trúb, ktoré sa tiež volajú fujara trombitá. Vyrábajú sa zo smrekového alebo jedľového dreva, z kmeňa rozštiepeného na dve polovice, ktorý sa vydlabe, vyhladí a potom sa znova zlepí smolou. Nakoniec sa celý nástroj obkrúti a stiahne čerešňovou alebo brezovou kôrou. Ako 55-ročný začal vyrábať typickú hranovú trojdierkovú fujaru. Jeho nástroje upútavajú plným, až zamatavoým tónom, nezvyčajne silnou hlasovou rezonanciou, výtvarne nevšedne riešené. Foto: archív TASR, autor F. Dejčík/13. novembra 1994

Terchovská muzika.

Terchovská muzika je zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva od 5. decembra 2013.

Pre terchovskú muziku je charakteristické 3 až 4-členné sláčikové obsadenie s malou dvojstrunovou basou. Typický je pre ňu aj viachlasný spev všetkých muzikantov.

Terchovská muzika zo Závodu presného strojárenstva z Kysuckého Nového Mesta. Foto: archív TASR, autor V. Přibyl/29. júna 1957

Medzi najvýraznejšie stredoslovenské folklórne telesá patrí takmer 50 členná folklórna skupina Terchovan z rázovitej severoslovenskej obce Terchová (okres Žilina). Za necelé dva roky usilovnej práce pod vedením Rudolfa Patrnčiaka získali uznanie na viacerých krajských aj celoslovenských prehliadkach. Vo svojich vystúpeniach oživujú ľudové zvyky, svojrázny terchovský folklór a zbojnícke a pastierske piesne. Foto: archív TASR, autor V. Gabčo/3. júna 1982

Gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku

Na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva sa dostali 2. decembra 2015 aj gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku.

Gajdošská kultúra predstavuje súhrn všetkých kultúrnych prejavov viazaných na hudobný nástroj gajdy a jeho použitie. Ide o technologické postupy výroby gájd, technickú a výtvarnú stránku gájd, tradičnú hru na gajdy a gajdošské štýly, spev pri gajdách, tanec pri gajdách a pod. Do gajdošskej kultúry patria okrem výrobcov nástrojov a hráčov aj spoločenstvá ľudí, ktorí sú konzumentmi gajdošskej hudby, teda predovšetkým speváci, tanečníci a poslucháči.