Marián Labuda patril k najobsadzovanejším slovenským hercom v ČR

     Herec Marián Labuda starší patril na divadelných doskách medzi stálice. Počas svojej kariéry natočil desiatky filmov, v osemdesiatych rokoch 20. storočia patril k najobsadzovanejším hercom v bývalom Československu. Po rozdelení ČSFR patril k najobsadzovanejším slovenským hercom v českých filmoch.

     Kruh priateľov českej kultúry nazval v roku 2009 Mariána Labudu st. "veľvyslancom slovenského herectva v Čechách". On to vnímal ako ocenenie jeho dlhoročného hlásania česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti.

     Marián Labuda st. sa narodil 28. októbra 1944 v Hontianskych Nemcoch v rodine krajčíra. Dlhé roky bol k rodnej obci citovo pripútaný. V roku 1965 absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Už počas štúdia niekoľkokrát hosťoval v Slovenskom národnom divadle (SND), kde bol potom v rokoch 1965-1968 riadnym členom jeho Činohry.

     V roku 1968 M. Labuda spoluzakladal bratislavské Divadlo Na korze, ktorého členom bol do roku 1971. V rokoch 1971-1989 bol členom činohry Novej scény v Bratislave, kde sa od komických a tragikomických postáv prepracoval k veľkým dramatickým úlohám. Exceloval v mnohých hrách, okrem iných napríklad ako Seňka Gromov v dramatizácii Šukšinových rozprávok, Malcolm v Macbethovi, či ako tajomník v Čaji u pána senátora. Od 1. januára 1990 bol M. Labuda st. členom Činohry SND. Tu si ho diváci pamätajú napríklad ako Leona v predstavení Jean-Clauda Grumberga Krajčírky (2002), v Troch sestrách Antona Pavloviča Čechova stvárňoval postavu Ivana Romanoviča Čebutykina (2008), účinkoval v hre Neila Simona Zlatí chlapci (2010), či v komédii Carla Godoniho Vejár (2010).

     Labuda svoj hlas prepožičal aj dabingu, hlavne rozhlasovému. Svoje herecké umenie predviedol aj na popredných divadelných scénach v Českej republike (Národní divadlo v Brne, Městské divadlo v Zlíne, Divadlo na Vinohradech v Prahe). Na Slovensku hosťoval v bratislavskom Divadle Aréna, v roku 2005 exceloval v inscenácii Tiso. V roku 2013 mala v Bratislave premiéru hra Petra Pavlaca Moja mama mala brata v Divadle Astorka Korzo '90. Účinkoval v nej spolu so svojim synom Mariánom Labudom ml.

     Najkrajšou a hádam najznámejšou filmovou úlohou Mariána Labudu bol vodič Pávek z Menzlovej komédie Vesničko má středisková (1985). Režisér Jiří Menzel obsadil Labudu aj do úlohy obchodníka Waldena v jeho filme Obsluhoval jsem anglického krále (2006).

     Prvé filmové skúsenosti získal Labuda st. pod vedením režiséra Petra Solana, s ktorým nakrútil film Kým sa skončí táto noc (1965). Nasledovali filmy Zmluva s diablom (1967), Pacho, hybský zbojník (1975), Ružové sny (1976). Začiatkom 80. rokov 20. storočia si ho všimli českí režiséri. Juraj Herz mu zveril titulnú úlohu v komédii Buldoci a třešně (1981), s epizódnymi úlohami prišli Dušan Klein (Radikální řez, 1983) a Jiří Krejčík (Prodavač humoru, 1984). Českí režiséri ho obsadzovali aj do ďalších filmov: Anděl svádí ďábla (1987), Dobří holubi se vracejí (1988), Vážení přátelé, ano (1989), Konec starých časů (1989), Žebrácká opera (1991), či Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina (1993), Andělské oči (1994), Král Ubu (1996), Taková normální rodinka (2008).

     Aj české deti ho poznajú z rozprávok, napríklad Lotrando a Zubejda (1996), Pták Ohnivák (1997) a i. Na Slovensku si Labuda napríklad zahral vedľajšiu mužskú úlohu vo filme Záhrada v réžii Martina Šulíka (1995). Hral aj v ďalšom jeho filme Krajinka (2000). Objavil sa vo filme maďarského režiséra Istvána Szabóa Stretnutie s Venušou (1991). Nakrúcal v nemeckej a rakúskej televízii. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch aj televíznych seriáloch, napríklad v Česku Rodinná pouta (2004), na Slovensku v Ordinácii v ružovej záhrade (2007). Naposledy sa predstavil v českom filme Andělé všedního dne (2014) a v českej rozprávke Zlatovláska v réžii Václava Vorlíčka (2015).

     Za svoje stvárnenia rôznych charakterov si Marián Labuda st. prevzal niekoľko ocenení: v roku 1996 Českého leva za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Martina Šulíka Záhrada (1995), v roku 1999 prémiu Literárneho fondu za mimoriadny umelecký výkon v hre Yasminy Rezy Kumšt. Za mimoriadny prínos v rozvoji slovenského umenia získal v roku 2004 Cenu ministra kultúry SR.

     Labuda je držiteľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry (2005). V tom istom roku získal Cenu za najlepší mužský herecký výkon v ankete divadelných kritikov Dosky 2005 v hre Tiso. V roku 2007 mu na festivale Artfilm udelili ocenenie Hercova misia a na Most slávy v Trenčianskych Tepliciach si osobne pripevnil bronzovú plaketu so svojim menom. V roku 2009 získal výročnú cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo, v Trenčianskych Tepliciach si prevzal Cenu Karla Čapka za rok 2008. V roku 2012 pribudla pamätná tabuľa s jeho menom na Kultúrnom dome Samka Dudíka v Myjave.

     V roku 2007 vydal publicista Ján Štrasser knihu rozhovorov s Mariánom Labudom-Herec je vždy na očiach.