Rok 1969: Do Himalájí ide prvá slovenská expedícia horolezcov

     Vedúcim 12-člennej tatranskej expedície bol Ivan Gálfy. Výpravu ďalej tvorili slovenskí horolezci Ján Horan, Jozef Koršala, Milan Kriššák, Arno Puškáš, Ivan Urbanovič st., Zdeno Vaško, Juraj Weincziller, filmári Miloslav Filip, František Dostál, z Čiech Miroslav Jaškovský a lekár Juraj Janovský.

     Prvá trojčlenná časť výpravy vyrazila zo Starého Smokovca v stredu 2. apríla. V nákladnom aute Tatra 138 smerovala cez Maďarsko, Juhosláviu, Bulharsko, Turecko, Irán, Afganistan až do Pakistanu. Ostatní členovia výpravy sa prepravovali letecky. Spolu sa mali stretnúť približne 18. apríla.

Pôvodný plán sa zmenil

     Myšlienka o expedícii do Himalájí a zdolaní niektorej z osemtisícoviek napadla Ivanovi Gálfymu a Ivanovi Urbanovičovi ešte v roku 1967. Pôvodný zámer bol však podľa Ivana Gálfyho iný: „ Chceli sme zdolať vrch Hidden Peak v pohorí Karakoram, ktorý má 8067 metrov. V tom období však Pakistan nepúšťal do pohraničia žiadnu expedíciu, a tak vrcholy hrebeňa Karakoramu – Gasherbrum, Hidden Peak, Broad Peak a K2 – boli pre expedície zatvorené. Jediným voľným kopcom bol Nanga Parbat (8125 m), ktorý sa nachádzal mimo pätnásťmíľového pásma od hraníc. Boli sme takí nažhavení, že sme súhlasili, i keď sme vedeli, že je to ťažký kopec. Do jeho prvovýstupu v roku 1953 tam zahynulo tridsaťdva ľudí“. Aj preto túto deviatu najvyššiu horu sveta nazývali „horou smrti“.

...iba štyri tábory

     Základný tábor bol vybudovaný 18. mája 1969. Napriek nepriazni počasia sa vybudovali ešte štyri výškové tábory: prvý vo výške 4470 m, druhý v 5300 m, tretí v 6120 m a štvrtý vo výške 6690 m. Posledný piaty sa vybudovať nepodarilo.

     Celý týždeň čakali horolezci v treťom tábore na lepšie počasie, ktoré však neprišlo, a tak k vrcholovému pokusu nakoniec ani nedošlo. Posledný pokus o prerazenie cesty vyššie skončil 27. júna neúspechom nad štvrtým výškovým táborom.

Expedícia bez vrcholu

     Pre končiace sa povolenie museli horolezci 3. júla 1969 opustiť základný tábor. Prvá čs. himalájska expedícia teda skončila neúspechom. „Báli sme sa, kto nám poumýva hlavu, čo bude“, spomínal po rokoch Ivan Gálfy. „Jeden novinár napísal, čo všetko mohli mať pracujúci za tie peniaze, ktoré expedícia stála. Ale boli takí, ktorí povedali: Chlapci, keď tam skrachovalo toľko nemeckých expedícií, čo ste si mysleli, že vám to vyjde hneď na prvý raz?“ Najvyššou dosiahnutou výškou bolo 6950 m na severnom rebre Rakiotského štítu.

     Horu Nanga Parbat zdolali slovenskí horolezci o dva roky neskôr, v roku 1971.