Stalo sa vtedy

Rok 1984: Prví Slováci na Mount Evereste

Dňa 15. októbra o 15. hodine a 15. minúte, vystúpili na najvyšší vrch sveta Mount Everest (8848 m) ako prví v histórii československého horolezectva Jozef Psotka a Zoltán Demján.

Expedícia na Everest bola v roku 1984 uskutočnená akoby "natruc". V 80. rokoch 20. storočia mali vo vtedajšom Československu na himalájske osemtisícovky monopol federálne telovýchovné orgány. Od Československého zväzu telesnej výchovy výprava súhlas nezískala, vyslala ju teda Slovenská akadémia vied.

Vypredaný Everest

Sekcia pre výskum vysokých pohorí a expedičnú činnosť Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV sa dlhé roky snažila podniknúť horolezecko-vedeckú výpravu na najvyšší vrchol Zeme. Výpravu do Himalájí začali organizovať Ivan Fiala, František Kele a Michal Orolin. Okrem veľkých finančných ťažkostí a nepriazni ČSTV museli bojovať aj so skutočnosťou, že povolenia na výstup na Mount Everest boli v tom čase na "niekoľko rokov vopred vypredané". Nakoniec sa im podarilo získať aj mimoriadne povolenie od Ministerstva turistiky Nepálskeho kráľovstva.

Cieľ - vrchol bez kyslíka

V zostave expedície bolo 16 horolezcov, dvaja lekári, dvaja filmári, štyria vedci a traja hostia. Vedúcim expedície bol F. Kele (celá akcia stála cca dva milióny korún). Úvodná skupina prvej československej vedecko-horolezeckej expedície opustila Bratislavu 19. júla 1984. Za úlohu mala dva ciele. Vedecký, zameraný na preskúmanie problematiky ochrany národného parku Sagarmatha a športový - hodnotnou výstupovou cestou bez použitia kyslíkových prístrojov zdolať najvyšší vrchol zemegule.

Stany prvého výškového tábora 6050 m, vľavo vrchol Pumori, vpravo vrchol Lingtren. Foto: archív TASR, autor Z. Demján/október 1984

Nepálec budhistického náboženstva vytesáva modlitbu Om Mani Padme Hum do kameňa. Je to jediná modlitba nepálskych budhistov, ktorá sa vytesáva do skál, býva tiež vytlačená na vlajočkách alebo vytesaná na modlitebných mlynkoch, ktoré sa krútia rukami, čo je vlastný akt modlenia. Foto: archív TASR, autor Z. Demján/október 1984

Kamene s vytesanými modlitbami v okolí dediny vo výške 3500 m. Foto: archív TASR, autor Z. Demján/október 1984

Neúspešné prvé pokusy

Základný tábor bol vybudovaný po 14 dennom pochode 6. októbra 1984 vo výške 5400 metrov. Horolezci sa prepracovali až do výšky 8300 metrov a postavili tam stan pre vrcholové družstvo. Ako prvý sa mal z čs. výpravy o vrchol pokúsiť Ján Porvazník. Mal však problémy s očami (popraskali mu cievy v sietnici), a tak sa namiesto neho do 8848 metrovej výšky vydali Jozef Just a šerpa Ang Phurb. Takisto boli neúspešní, naspäť ich zahnala víchrica.

Do tretice všetko dobré

Ďalšími v poradí boli Jozef Psotka a Zoltán Demján. Zo základného tábora vyšli 11. októbra, o dva dni neskôr dorazili do tretieho tábora, tu ich dobehol aj slávny šerpa Ang Rita (rekordman v počte výstupov). Dňa 14. októbra sa dostali do výšky 8300 metrov, našli stan, potraviny a kyslíkové fľaše, ktoré tam po svojom nevydarenom pokuse zanechali Just s Ang Phurbom.

Výstup na "strechu sveta"

Ráno 15. októbra 1984 vyrazili na "strechu sveta". Záverečný výstup im trval 8 hodín. Po vzore talianskeho horolezca Reinholda Messnera vyšli všetci traja bez kyslíku. O 15. hodine a 15. minúte dosiahli najvyšší bod zemegule. Najskôr chceli zopakovať extrémne náročnú sovietsku cestu, nakoniec však zvolili výstup poľskou cestou, s vlastným variantom, ktorý bol natoľko výrazný, že ho odborníci považujú za samostatný prvovýstup. Jozef Psotka bol v tom čase 18 horolezcom v poradí a Zoltán Demján 19, ktorí vystúpili na vrchol Mount Everestu bez použitia umelého kyslíka.

Historický okamžik - Zoltán Demján (vpravo) a Jozef Psotka na vrchole Mount Everestu. Foto: archív TASR, autor Z. Demján/15. októbra 1984

Víchrica, ktorá zmarila všetku radosť

Vopred zvolená zostupová trasa cez Južné sedlo však bola zafúkaná. Začalo sa stmievať a Psotka poslal Demjána nadol, aby urobil stopy do Južného sedla, kde mal byť stan vhodný na prenocovanie (mali jedno čelné svetlo). Rýchlo sa zotmelo, prišla víchrica, ktorá stan zničila. Demján liezol dopredu štvornožky a podarilo sa mu zliezť nižšie do steny Lhotse, ktorá tlmila vietor. Tam čakal na Psotku a Ang Rita. Tí neprichádzali a tak Demján z posledných síl zišiel do západného kotla vo výške 6400 metrov.

Nezvestný Psotka

Šerpa prišiel vysilený až ráno. Po zostupe do základne povedal, že pán Psotka je veľký, odvážny horolezec a chcel prenocovať hore, preto mu pripravil bivak. Doľahla naňho kríza a odmietol ísť ďalej. On na prenocovanie nemal energiu. Na druhý deň ráno sa Psotka pri zostupe zrútil do Západného kotla, pravdepodobne spadol z miest pri Ženevskej ostrohe. Pre ostatných zostával nezvestný. Snahu o jeho záchranu komplikovalo počasie. Kele vyslal z piateho tábora J. Justa s pokynom, aby išiel po stopách a našiel Juzka (prezývka Psotku). Potom sa Just ozval: "Našiel som ho, je mŕtvy, čo mám robiť?". V snehu a ľade vykopali hrob a Jozefa Psotku pochovali.