Zakázaný umelec I. Zeljenka patril k najuznávanejším skladateľom
Hudobný skladateľ Ilja Zeljenka bol významnou osobnosťou slovenskej hudobnej avantgardy. Patril k najuznávanejším slovenským hudobným skladateľom.
Ilja Zeljenka sa narodil 21. decembra 1932 v Bratislave. V gymnaziálnych rokoch študoval súkromne harmóniu a kontrapunkt u skladateľa Jána Zimmera. Štúdium kompozície na Vysokej škole múzických umení u Jána Cikkera ukončil v roku 1956. Päť rokov pôsobil ako dramaturg Slovenskej filharmónie. Neskôr odišiel do vtedajšieho Československého rozhlasu, kde pôsobil do roku 1968. Zo Zväzu slovenských skladateľov umelca vylúčili v roku 1973 a jeho tvorba sa prestala objavovať na koncertných podujatiach.
November 1989 umožnil Zeljenkovi, podobne ako iným umelcom, návrat na hudobnú scénu. Stal sa predsedom Slovenskej hudobnej únie, prezidentom Medzinárodného hudobného festivalu Melos-Étos (1990-1991) a na VŠMU vyučoval kompozíciu.
Ilja Zeljenka je autorom mnohých hudobných a hudobno-dramatických diel. Známe sú jeho opery Bátoryčka a Posledné dni Veľkej Moravy. Skomponoval deväť symfónií, klavírne sonáty, sláčikové kvartetá, scénické pašie či koncertné a komorné kompozície.
Nezabudnuteľný je skladateľov hudobný príspevok do dejín slovenského filmu. Slnko v sieti, Panna zázračnica, Drak sa vracia alebo Nylonový mesiac to sú len niektoré z filmov, ku ktorým napísal hudbu. Hoci experimentoval aj s elektroakustickou hudbou, inšpiráciu nachádzal aj vo folklóre.
Za svoju tvorbu získal I. Zeljenka mnohé ocenenia, medzi inými v roku 1980 Cenu Jána Levoslava Bellu za dielo Symfónia č. 4 Baletná, v roku 2001 Cenu SOZA za najúspešnejšiu skladbu v oblasti vážnej hudby - Musica Slovaca, v júni 2002 sa stal laureátom Ceny ministra kultúry.
Ilja Zeljenka zomrel 13. júla 2007 v Bratislave.
