Industrializácia Slovenska urýchľuje budovanie socializmu

     Obyvateľstvo severného Slovenska, trpiace biedou a nezamestnanosťou, muselo si za kapitalizmu hľadať živobytie ďaleko od svojich domovov. Najmä z Kysúc sa regrutovalo 60% obyvateľstva, ktoré odchádzalo do rôznych kútov sveta za prácou. Najviac z nich bolo drotárov, podomových obchodníkov alebo sezónnych robotníkov. Koľkí z nich sa už domov nevrátili, príduc o život v ťažkej práci v zahraničí. Toto uvrhlo ich rodiny ešte do väčšej biedy, hladu a utrpenia. Pracujúci severného Slovenska majú smutné spomienky na tieto zašlé časy.

     Vo februári 1948 pracujúci z celého Slovenska sa postavili po boku robotníckej triedy a rodnej Komunistickej strany. Videli v nej záruku lepšieho zajtrajška a odstránenie vykorisťovania človeka človekom. Sen Oravanov, Kysučanov a pracujúcich z iných častí Slovenska, nájsť prácu doma, sa splnil. Už v rámci prvej päťročnice, v rámci industrializácie Slovenska rastú v týchto krajoch nové továrne, v ktorých nachádza pracujúci ľud prácu.

Príbeh obyčajného človeka

     Aj Štefan Radolský z Ochodnice už ako 13-ročný odchádzal z chudobnej kysuckej chalúpky do sveta ako drotár za zárobkom. Najčastejším zákazníkom drotárov bol zase len chudobný ľud, ktorý si nemohol kúpiť nový riad. Drotár pracoval od svitu do mrku a častou odmenou za jeho prácu mu bol kúsok chleba alebo trocha polievky.

     Víťazný február umožnil pracujúcim z Kysúc a Oravy pracovať doma. Len čo sa drotárovi Štefanovi Radolskému naskytla prvá príležitosť pracovať doma, zanechal drotárčinu a prihlásil sa na zapracovanie do továrne. V rokoch 1948 - 1950 sa zapracoval za sústružníka v závode Antonína Zápotockého v Lišni. So svojou prácou je spokojný. Jeho životná úroveň následkom riadneho zamestnania stúpla. Teraz je v Ochodnici nový život. Bývalí drotári Štefan Radolský a Ignác Piják už s úsmevom na tvári rozprávajú spoluobčanom o novej radostnej práci v továrni.