Národný umelec Ivan Krasko - úspešný básnik i chemik
Dňa 12. júla 1826 sa v Lukovištiach, okres Rimavská Sobota, narodil národný umelec, básnik, publicista, prekladateľ, chemický inžinier Ivan Krasko (vlastným menom Ján Botto).
Ivan Krasko bol zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského symbolizmu, významným básnikom európskeho symbolizmu.
Pochádzal z roľníckej rodiny, jeho vzdialeným príbuzným bol popredný slovenský romantický básnik, štúrovec Ján Botto.
Ivan Krasko zaujal už prvou básnickou zbierkou Nox et solitudo. Jeho filozofické verše i intímna lyrika vyvrcholili v zbierke Verše, v ktorej vyjadril pocity ľudskej osamelosti, vyhnanstva, ale aj vieru v príchod národnej slobody. Jeho poéziu preložili do viacerých jazykov.
Krasko svoje básne publikoval aj pod pseudonymom Janko Cigáň a Bohdana J. Potokinová. Je aj autorom próz Naši, Svadba, Almužna a novely List mŕtvemu.
Ivan Krasko pochádza z Lukovíšť. Základnú školu absolvoval v rodnej obci, stredoškolské štúdiá zavŕšil v roku 1896 maturitou na gymnáziu v rumunskom meste Brašov. V roku 1900 sa prihlásil na štúdium chemického inžinierstva na Českom vysokom učení technickom v Prahe, ktoré úspešne ukončil v roku 1905.
Istý čas pracoval ako chemik v českej dedine Klobouky, neskôr v chemickej továrni v Slanom. V roku 1914 narukoval na východný front. Po ukončení prvej svetovej vojny v roku 1918 začal pracovať v administratívnych službách Československej republiky a stal sa parlamentným poslancom, neskôr aj senátorom za agrárnu stranu. V občianskom povolaní sa venoval vedeckej práci v oblasti chémie, v roku 1923 mu udelili titul doktora technických vied. Žil prevažne v Bratislave, v roku 1943 sa presťahoval do Piešťan.
Národný umelec, básnik Ivan Krasko zomrel 3. marca 1958 v Bratislave, pochovaný je v rodných Lukovištiach. Dožil sa takmer 82 rokov.
